Multikulti.sk

Rozhovory

Siavash Alaghmandan Motlagh: Iránsky stand-up komik, čo rád pije borovičku

10.08.2016 - Mirek Tóda

Siavash

foto: Vladimír Šimíček

Siavash Alaghmandan Motlagh sa síce stále učí slovenčinu v škole, ale už sa stihol osvedčiť ako vtipný stand-upista v komediálnej šou Silné reči, kde mieša angličtinu so slovenčinou a rád vtipkuje, ako pije borovičku, čo by v Iráne nemohol. Na Slovensko sa prisťahoval po brutálnych represiách iránskeho režimu. Rozpráva, prečo má Slovensko rád, aj čo si myslí o monitorovaní všetkých moslimov.

Na Slovensko sa prisťahoval po brutálnych represiách iránskeho režimu. Rozpráva, prečo má Slovensko rád, aj čo si myslí o monitorovaní všetkých moslimov.

Čo hovoria ľudia, keď vás stretnú? Že vyzeráte ako hipster alebo skôr ako člen iránskej Revolučnej gardy?

Asi pol na pol. No, je jasné, že na mne hneď na začiatku vidia podľa tváre, že som tmavší, že musím byť cudzinec a nezodpovedám európskym kritériám. Na Slovensku mám však väčšinou veľmi milé reakcie. Ľudia často vôbec netušia, odkiaľ som, sú zvedaví, pýtajú sa, odkiaľ som prišiel. Niekedy je to otravné, ale vždy som pripravený vyrozprávať im svoj príbeh.

Máte v Iráne hipsterov?

Obrovské množstvo, presne ako tu. A ako na Slovensku, tak aj v Iráne chodia do extrému, aby vyzerali jedinečne. Tu vidíme hlavne veľa brád, v Iráne sa zase nosia medzi hipstermi fúzy. V Iráne brada znamená iné veci. Napríklad revolučné gardy, nábožensky orientovaní ľudia ich nosia, takže nie vždy sú tak pozitívne vnímané.

V Teheráne by ste nenosili takú bradu?

Ani neviem, možno áno, možno nie. V Iráne si musíte dávať pozor, ako vyzeráte, aby ste nemali problémy.

Vaše meno znie celkom komplikovane. Znamená niečo?

Jasné. Siavash je tradičné perzské meno, ktoré by sa dalo preložiť ako ten, čo má čierneho koňa. Ide o jeden z príbehov perzského básnika Ferdowsiho, kde vystupuje princ, ktorého chce zviesť jeho nevlastná mama. Keď ju odmietne, našije naňho obvinenie zo znásilnenia. Siavash sa musí očistiť tak, že prejde koňom cez oheň. A podarí sa mu to tak, aby sa vôbec nezranil. To bola taká tradícia ako dokázať svoju nevinu. Aj tak však musel zmiznúť z Iránu do vymyslenej krajiny Turan. Veľa iránskych mien pochádza práve z tejto Ferdowsiho knihy Shahnameh.

Má to niečo s islamom?

Vôbec. Perzský básnik Ferdowsi sa usiloval udržať tradíciu perzského jazyka pri živote, keď Irán čelil tlaku arabčiny, ktorá bola v tom čase dominantným jazykom vedy či obchodu. Snažil sa preto zachovať čistú verziu perzštiny, aby staršie generácie mali z čoho čerpať.

Má veľa iránskych mien za sebou taký príbeh?

Ako ktoré. Tak ako na Slovensku máte biblické mená, aj u nás sú veľmi populárne mená z koránu ako Ahmed, Mohamed, Alí. Ja som mal desať spolužiakov, čo sa volali Alí.

A ako je to s vaším priezviskom?

Muži aj ženy si nechávajú svoje priezvisko aj po svadbe. V Iráne má často dve časti. Pred asi dvesto rokmi neboli v Iráne rodné listy, tak nová vláda zaviedla priezviská. Väčšinou išlo o profesiu alebo korene. Ale keďže veľa ľudí malo rovnaké povolanie a pochádzali z rovnakého miesta, tak sa pridala druhá časť. No a moje priezvisko Alaghmandan znamená zaujímavý človek. A jeho druhá časť, Motlagh, absolútny.

Čiže ste absolútne zaujímavý človek?

Haha, áno, je to zábavné meno. Ani v Iráne, ani v Európe sa debata o ňom nezaobíde bez vtipov.

Ako ste sa dostali na Slovensko, ako migrant či utečenec?

Neprišli sme ako utečenci hľadať azyl. V mojej krajine situácia nie je až taká zlá, aby sme mohli žiadať o azyl. Lenže je toľko vecí, čo v Iráne nefungujú. Nemáme tam slobodu, sociálne zabezpečenie, dobrú zdravotnícku starostlivosť. Necítite sa tam ako normálna súčasť spoločnosti, ale skôr ako nástroj na výrobu peňazí pre režim. Ekonomicky to pre tvrdé sankcie a pre zlú zahranično-politickú orientáciu začalo veľmi upadať. No a v roku 2009 to bolo pre nás už neúnosné.

Odišli ste pre zmanipulované voľby v prospech Ahmadínedžáda a brutálne potlačené miliónové demonštrácie v Teheráne?

Áno, to bol kľúčový moment. Síce boli ulice plné protestujúcich ľudí, režim začal do nich strieľať. Hlavne milície, basídži, začali biť ľudí. Aj ja som chodil na demonštrácie, ale vždy som radšej zmizol, keď som počul streľbu. Mal som sedemnásť a veľmi som prežíval, že som ešte nemohol voliť Musávího (opozičný líder, pozn. red.). Aj tak som však bol skeptický. Väčšina ľudí v Iráne vôbec nevie, čo je to demokracia. Nechcú túto vládu, ale nevedia, aká by mala prísť po nej. Revolúcia toto nevyrieši, ak áno, tak by to vyriešila tá predtým.

Odišli ste s rodičmi?

Áno, vzali nás s mojou mladšou sestrou aj bratom. Pamätám si, ako môj otec hovoril, že už v tomto systéme nevie žiť. Bol tínedžerom, keď sa začala islamská revolúcia, a odvtedy to preňho šlo len dolu vodou. Po revolučných rokoch prišiel konflikt so Západom, potom dlhé roky vojny medzi Iránom a Irakom. Slovensko bolo pre nás dobrá voľba, je členom Európskej únie, nie je tu až také ťažké získať víza. Moja mama kedysi robila na slovenskej ambasáde v Iráne, a vedela, ako funguje získavanie víz.

Vo svojom stand-upe si robíte žarty, že prvá vec, čo ste sa naučili po slovensky, bola borovička a ako si ju objednať v bare. V Iráne by ste za to skončili vo väzení. Ako to tam funguje s pitím alkoholu?

Záleží na tom, ako veľmi chcete piť, a teda ako veľmi chcete porušiť zákon. V Iráne je síce zakázané piť alkohol, ale aj tak to nemôžete úplne zakázať. Ľudia si vždy nájdu spôsob. Tak, ako tu máte napríklad dílerov marihuany, v Iráne máme dílerov alkoholu. Väčšinou sú to Arméni, kresťania, ktorí si ho môžu vyrábať a majú z toho dobrý biznis.

Robia hlavne arak?

Áno. Najpopulárnejší arak je z hrozna, potom z datlí. Predávajú ho v päťlitrových galónoch, je to možno ešte silnejšie ako borovička.

Určite ste počuli nášho premiéra, ako dal monitorovať každého moslima v krajine. Už si vás všimli?

Polícia ma zastavila v jeden deň trikrát. Raz vo Viedni, policajti tam boli veľmi príjemní, len skontrolovali môj pas. V ten istý deň ma slovenskí policajti zastavili pri Slavíne, aby som si rozopol bundu. Povedal som, že jasné, a rozopol som si ju. Potom mi skontrolovali batoh, pozreli sa doň. A potom sa ma pýtali, či nosím zbraň, povedal som, že nie. Skontrolovali môj pas. A opýtali sa ma v slovenčine – a čo tu robíš? Povedal som im, že študujem. Pýtali sa čo, odvetil som, že slovenčinu. Potom sa poďakovali a ospravedlnili, že ma obrali o čas. Chvíľu nato ma zastavili ďalší na inom mieste.

Čo si o tom monitorovaní myslíte?

V prvom rade neverím slovám premiéra, že monitoruje naozaj každého moslima. Tiež si však myslím, ako ukázala história, keď sa vypichla len jedna konkrétna menšina, neskončilo sa to dobre. Ale OK, viem, skadiaľ som, aké mám korene, ak ma idú monitorovať, tak nech to slobodne robia.

Bolo to pre vás na Slovensku zo začiatku ťažké?

Veľmi, dospieval som, nerozumel som jazyku, nemal som tu kamarátov a väčšina rodiny zostala v Iráne. Bolo to ťažké obdobie. Dokonca ma raz aj zbili náckovia.

Ako sa to stalo?

Pred tromi rokmi v Starom meste v Bratislave som sa v jednom podniku na ulici, kde bývam, pochytil s jedným chlapíkom. Drgol som doň, nebolo to nič vážne, ale odišiel som radšej preč. Na druhý deň sa však zjavil znovu aj s dvomi silnými mužmi a začali ma biť. Našťastie sa nestalo nič vážne, zostal som v jednom kuse. Vtedy som ešte nehovoril veľmi dobre po slovensky, ale zjavne išlo o rasistov v hokejových dresoch.

Siavash Alaghmandan Motlagh prišiel na Slovensko po zmanipulovaných iránskych voľbách a následných represiách v roku 2009. Jeho rodičia v Bratislave pracujú ako učitelia na medzinárodnej škole. Sám pracoval v IT, teraz sa sústreďuje na učenie slovenčiny a stand-up. Má tu aj brata a sestru, obaja sú študenti.

 

Rozhovor vyšiel 9. decembra v Denníku N.