Multikulti.sk

Rozhovory

Očami Petra Polláka

26.10.2015 -

Očami

foto: visualhunt.com

Minulý rok sme v spolupráci s denníkom SME priniesli v odpočte Rómovia vo verejných politikách obsiahly rozhovor s Petrom Pollákom. Rozhodli sme sa poskytnúť mu po roku priestor opäť, aby zhodnotil činnosť vlády z pozície jej splnomocnenca pre rómske komunity.

Nadácia Milana Šimečku: Čo ako splnomocnenec považujete za najväčší úspech za posledný rok?

Peter Pollák: Podarilo sa nám na základe našej trojročnej práce presvedčiť Slovensko a Európsku komisiu, aby nové programové obdobie 2014 – 2020 obsahovalo opäť kapitolu Marginalizované rómske komunity. Toto nie je samozrejmosťou, pretože žiadna iná krajina nečerpá finančné prostriedky EÚ špeciálne na príslušníkov rómskych komunít. Príslušné inštitúcie sme presvedčili na základe aktivít, ktoré sme zrealizovali na konci programového obdobia 2007 – 2013. Išlo najmä o aktivity v predškolskom vzdelávaní, výstavbu školských zariadení, vysporiadavanie pozemkov, podporu komunitných centier, svojpomocnú výstavbu. Za posledný rok sa nám podarilo pilotne odskúšať aj sociálny aspekt vo verejnom obstarávaní. Dnes máme reálnu skúsenosť v obciach, kde sa uplatnil. Pri projektoch zameraných na regeneráciu sídiel, sociálnu infraštruktúru a podporu bývania (financovaných prostredníctvom prioritnej osi 6) bude pri verejných obstarávaniach stavebných prác povinne vyžadovaná tzv. doložka pre plnenie zákazky, ktorá definuje rozsah zapojenia dlhodobo nezamestnaných (Rómov), pre ktorých takto chceme vytvoriť pracovné miesta.

 

NMŠ: V minulom roku boli zverejnené dve správy (monitorovacia a evaluačná) o plnení Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020. Ako vnímate ich zistenia a závery?

PP: Tieto hodnotenia priniesli informácie, že je potrebné pripraviť revízie akčných plánov. Dnes sú zistenia a odporúčania správ pre nás vodítkom pri tvorbe Revidovaných akčných plánov stratégie a tvorby inkluzívnych programov.

 

NMŠ: Momentálne prebieha príprava nových akčných plánov k Stratégii. Čo od nich môžeme očakávať? Ako prispejú k dôslednejšej realizácii Stratégie?

PP: Nové akčné plány by mali zohľadňovať reálny stav v rómskych komunitách. Budú obsahovať konkrétnu zodpovednosť za jednotlivé aktivity a konkrétne finančné krytie. Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020 nebola taká podrobná a tieto položky neobsahovala.

 

NMŠ: V uplynulom roku sa podarilo sfinalizovať návrh čerpania štrukturálnych fondov EÚ v súvislosti s marginalizovanými rómskymi komunitami. Čo budú hlavné priority v tejto oblasti? Myslíte si, že dokáže SR efektívnejšie využiť tieto zdroje ako v období 2007-13?

PP: Hlavné priority Programového obdobia 2014 – 2020 korešpondujú s prioritami Rómskej reformy, ako aj so Stratégiou SR pre integráciu Rómov. Za najdôležitejšie považujem, že sa v tomto programovom období budú realizovať programy ako je Terénna sociálna práca, Program podpory vzdelávania detí v ranom detstve a Asistencia pre vysporiadavanie a legalizáciu pozemkov. Ak 150 vybraných obcí, v ktorých je životná úroveň Rómov najhoršia, odmietne realizovať tieto programy, nebudú sa môcť uchádzať o podporu na tzv. investičné programy. Programové obdobie zamerané na inklúziu rómskych komunít sme nastavovali tak, aby finančná pomoc EÚ bola využitá hospodárnejšie a efektívnejšie ako v predchádzajúcom období.

Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity bude nielen koordinátorom, ale aj prijímateľom finančnej pomoci z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP Ľudské zdroje – prioritnej osi Integrácia marginalizovaných rómskych komunít na realizovanie národných projektov Take away, Komunitné centrá v mestách a obciach s prítomnosťou MRK a Monitorovanie a hodnotenie politík zameraných na sociálne začleňovanie marginalizovanej rómskej populácie.

V nasledujúcich rokoch sa nebudú zo zdrojov EÚ podporovať drahé rekonštrukcie námestí, kompostoviská a opravy škôl, ktoré navštevujú rómske deti. V minulosti sa síce opravila základná škola, ale chýbal v nej asistent učiteľa a školské výsledky rómskych detí boli nízke. Vybudovali sa kompostoviská, ale prácu si na nich našlo len niekoľko dlhodobo nezamestnaných Rómov. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity chce pri realizovaní národných projektov klásť dôraz na inkluzívne, rozvojové programy overené praxou a pilotnými projektmi. Po prvýkrát plánujeme zabezpečiť, aby komunitní pracovníci, terénni sociálni pracovníci, asistenti učitelia, ktorí budú pôsobiť vo vybraných obciach v rámci národných projektov, vykonávali svoju činnosť pod jednotnou koordináciou ÚSVRK, vzájomne komunikovali o jednotlivých prípadoch a spolupracovali na nich.

 

NMŠ: Pred tromi rokmi ste spoločne s ďalšími politikmi predstavili takzvanú Rómsku reformu. Ako ste spokojní s jej plnením? Ako, podľa vás, pomohla zlepšiť postavenie Rómov na Slovensku?

PP: Rómska reforma sa realizuje. Podarilo sa nám otvoriť témy a začať pracovať na aktivitách, ktoré zostávali na vládnej úrovni nepovšimnuté – napríklad zastavenie zaraďovania rómskych detí do špeciálnych škôl alebo aktivizáciu ľudí v hmotnej núdzi, vysporiadanie pozemkov pod rómskymi osadami. Naštartovali sme projekty ako výstavba a rekonštrukcia základných škôl. Prvýkrát sme vyskúšali sociálny aspekt vo verejnom obstarávaní ako účinný nástroj na zamestnávanie Rómov.

Dnes aj na základe podnetov Úradu splnomocnenca pristúpilo ministerstvo školstva prostredníctvom poslaneckého návrhu k legislatívnym úpravám v školskom zákone. Tieto zmeny sa týkajú vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Dôvodom na zaradenie do špeciálnej školy nemôže byť sociálne znevýhodnené prostredie. Deti z takéhoto prostredia budú v triedach s ostatnými žiakmi. Toto považujem za víťazstvo, pretože týmito opatreniami zabraňujeme segregácii a zastavíme aj zaraďovanie detí do špeciálnych škôl.

 

NMŠ: Z reformy boli napokon predstavené opatrenia len pre dve oblasti - vzdelávanie a vymožiteľnosť práva. V oblasti vzdelávanie ste sa v reforme zaviazali riešiť napríklad aj povinnú predškolskú výchovu, prázdninovú prevádzku materských a základných škôl, predĺženie povinnej školskej dochádzky, zaraďovanie detí s ľahkým mentálnym postihnutím do špeciálnych škôl, zrušenie suchej stravy na ZŠ. Prečo sa tieto návrhy nepresadili?

PP: Časť týchto aktivít sa realizuje v rámci národného projektu inkluzívnej edukácie – Prined. Do tohto projektu je zapojených 7000 rómskych detí a vďaka nemu majú základné školy k dispozícii inkluzívne tímy pozostávajúce z pedagogických zamestnancov a odborníkov ako sú psychológ, špeciálny pedagóg, liečebný, resp. sociálny pedagóg, ktorí pracujú s deťmi nielen v školách, ale aj v teréne. Bol podporený aj ďalší národný projekt, ktorého cieľom je zapojenie detí do predprimárneho vzdelávania – národný projekt MRK 2. Jeho súčasťou je 3000 rómskych detí, ktoré dostali šancu na lepšiu budúcnosť.

Zlepšená spolupráca rodičov so vzdelávacími zariadeniami, vyšší počet detí z MRK navštevujúcich predškolské zariadenia, zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky detí a mládeže z MRK sú ciele, ktoré chceme dosiahnuť v rámci napĺňania operačného programu Ľudské zdroje - prioritnej osi Integrácia marginalizovaných rómskych komunít.

 

NMŠ: V posledných mesiacoch sa výraznejšie spomínala téma vysporiadania pozemkov v rómskych osadách. Úspešne sa to však podarilo len v niekoľkých obciach, pričom pred tromi rokmi to bola jedna z vašich priorít. Prečo sa nepodarilo zlegalizovať pozemky vo väčšom rozsahu? Ako by mal tento program pokračovať?

PP: Slovensko sa výrazne pohlo aj v tejto téme. Máme prvé lokality, v ktorých sa podarilo vysporiadať vlastnícke vzťahy v rómskych osadách – v obciach Čierny Balog, Tichý Potok, Studienka. Pripravili sme predpoklady na vysporiadanie pozemkov aj v ďalších obciach. Podmienky na vysporiadanie vlastníckych vzťahov na pozemkoch, kde sú rómske komunity, sú nastavené v programe zameranom na asistenciu pre vysporiadavanie a legalizáciu pozemkov, ktorý je súčasťou národného programu Take away – Komplexná podpora pre integráciu obyvateľov MRK.

 

NMŠ: Experti v ankete pre náš odpočet najnegatívnejšie hodnotili reakciu vlády na policajný zásah vo Vrbnici, ako aj verejné vyjadrovanie vládnych predstaviteľov o Rómoch. Ako vnímate vy výroky ministrov vo vzťahu k rómskym témam? Ktoré z nich vás najviac sklamali?

PP: Dotkla sa ma argumentácia vlády v odpovedi na kritiku Európskej komisie, ktorá Slovensku vyčíta nadmerné množstvo rómskych detí v špeciálnych školách. Vláda v správe pre EK uviedla, že postihnutie u rómskych detí je spôsobené incestom, a preto sú častejšie zaraďované do špeciálnych škôl.

Po tomto vyjadrení akoby bolo všetko úsilie, vysvetľovanie a dobré príklady počas posledných 20 rokov márne.

 

NMŠ: Neľutujete po troch rokoch vo funkcii splnomocnenca pre rómske komunity, že ste túto pozíciu - ako opozičný poslanec - prijali?

PP: Naopak, výčitky by som mal, keby som túto funkciu neprijal. Považoval by som to za zbavenie sa zodpovednosti. Rómska téma je pre mňa osobnou, nie kariérnou témou. Keď hnutie OĽaNO dostalo ponuku riešiť túto tému, prijal som ju. Chcel som, aby sa problémom ľudí v rómskych komunitách dostala potrebná pozornosť. Je to pre mňa možnosť ako ovplyvniť túto tému vo väčšom rozmere a pomôcť ľuďom v rómskych osadách.


Ďakujeme za rozhovor.