Multikulti.sk

Názory

Slabá dekáda skratiek

31.10.2015 - Stanislav Daniel (Nadácia otvorenej spoločnosti)

Slabá

foto: visualhunt.com

V lete sa skončila Dekáda začleňovania rómskej populácie 2005 - 2015. V jej rámci spájali svoje sily mimovládky a vládne inštitúcie v dvanástich európskych štátoch. Ukončenie sprevádzalo množstvo kritiky adresovanej najmä vládam, že svoje záväzky na zlepšenie sociálnych a ekonomických podmienok tohto etnika nebrali vážne.

Jednou z možných príčin neúspechu je, že namiesto Rómov sme začleňovali príslušníkov MRK (marginalizované rómske komunity), žiakov zo SZP (sociálne znevýhodnené prostredie) či rodiny v SVL (sociálne vylúčená lokalita). Skratky boli typické nielen pre názvy, ale aj pre myslenie.

Plán začleňovania Rómov

V roku 2005 druhá Dzurindova vláda predstavila Národný akčný plán začleňovania Rómov. Obrázok stanovených cieľov vzdialene pripomína predstavy roku 2000 vo filmoch z 80. rokov. Bez zásadnejších míľnikov si vláda stanovila, že v roku 2014 budú všetci rómski chlapci a dievčatá absolvovať základnú školu a že od roku 2012 budú všetky rómske deti chodiť na prípravu v predškolských zariadeniach. Nehovorilo sa o chudobných alebo o deťoch z osád.

Opatrenia, ktoré vlády v poslednom desaťročí prijali, sa zameriavali na Rómov len nepriamo. Zásadnejšie politiky charakterizovali spomínané tri skratky alebo vtipný pokus zadefinovať rómske osady ako sociálne ohrozené skupiny – SOS. Hoci sme mali ciele zadefinované etnicky, začali sme operovať so skratkami, pod ktoré sme Rómov neúspešne skrývali.

Národný akčný plán v roku 2011 vláda revidovala. Nanešťastie sa vybrala nesprávnym smerom a na posledné štyri roky si stanovila omnoho miernejšie ciele s novým názvoslovím. Rok 2015 sa nezadržateľne blížil, a tak z pôvodnej ambície všetkých rómskych detí v predškolských zariadeniach zostalo slabé: „Dosiahnuť čo najvyššiu zapojenosť 3– až 6-ročných detí zo SZP v predprimárnom vzdelávaní v materskej škole.“

Odhady s vážnym rizikom

Hlavným nebezpečenstvom takto stanovených cieľov je ich zložité vyhodnocovanie. Keď sa nás pýtajú, ako sa nám darí zlepšovať vzdelávanie rómskych detí, najúprimnejšou odpoveďou je: Nevieme. Akurát môžeme kvalifikovane uhádnuť, že väčšina detí zo SZP sú rómske.

Odhady však so sebou nesú väčšie riziko. Politiky totiž pre väčšinovú spoločnosť stále zostávajú rómskymi, bez ohľadu na názov. Spoločnosť za skratkami vidí Rómov, hoci prinajmenšom polovice tejto populácie sa opatrenia vôbec nedotknú.

Keď vláda v roku 2006 oznámila, že Slovensko vyčlenilo zo štrukturálnych fondov EÚ 200 miliónov eur na programy pre integráciu Rómov, na Facebooku vznikla protestujúca skupina, ktorá má dnes 56-tisíc členov a členiek. Ak by išlo o hlasy v regionálnych voľbách, v piatich krajoch by stačili na zisk županského kresla.

Z komplikácií sme sa nepoučili. V súvislosti s novým programovacím obdobím 2014 až 2020 sa médiami prehnala správa o 300 miliónoch eur na „riešenie rómskeho problému“. Až to bude treba vykázať, opäť Bruselu zarátame všetky opatrenia na riešenie chudoby. Teoretické východiská Stratégie SR pre začleňovanie Rómov do roku 2020 v protiklade k názvu dokumentu rámcujú celú problematiku opäť iba do konceptu chudoby v osadách.

Priestor pre korupciu

Na ktorejsi konferencii pred pár rokmi niekto vyhlásil, že dosiahnutie zmeny v rómskej problematike je na Nobelovu cenu. Tento rok sme boli blízko. Ocenený Angus Deaton, profesor z Princetonskej univerzity, sa nevenoval explicitne Rómom, no Nobelova komisia si ho všimla predovšetkým pre jeho výskumy chudoby a rozvojovej pomoci.

Profesor ekonómie výrazne prispel k miere používania dát a overovania postupov v praxi. Dnes s istou mierou sebakritiky hovorí, že testovanie na náhodne vybraných vzorkách nie je všeliekom a preceňuje sa. No realizovať opatrenia bez jasných cieľov a následného vyhodnotenia je v súčasnej ekonómii absolútne nepredstaviteľné.

V Deatonovej tvorbe je zaujímavý jeho odpor k nalievaniu peňazí do chudobných ekonomík. Tento prístup podľa neho rozvoju podnikania nepomáha, naopak, je preň prekážkou. Navyše sa bez kontroly a riadneho vyhodnocovania vytvára priestor pre korupciu. V mnohom by sa tento opis mohol hodiť aj na nalievanie peňazí do obcí na riešenie rómskej problematiky.

Záver dekády ubehol takmer bez povšimnutia. Bolo by však zásadnou chybou, keby sme sa nepoučili z nedostatkov. Do budúcich projektov a opatrení treba jasne zadefinovať, komu sa chceme venovať. Ak chceme pomôcť Rómom, nemôžeme opatrenie zarámcovať bojom proti chudobe. Najmä nie vtedy, ak nám chýbajú informácie o cieľovej skupine. Údaje a ich stále vyhodnocovanie musia sprevádzať každý krok. Je nepochopiteľné, že si po všetkých tých rokoch musíme pripomínať: skratky nepomáhajú.

Článok vyšiel v rámci projektu Ako na chudobu?, ktorý realizuje Nadácia Milana Šimečku s podporou Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Programu Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA – nadácia na podporu sociálnych zmien.