Multikulti.sk

Názory

Život v Bratislave očami Mauritánca

10.04.2016 - Mamadou Abass Seck

Život

foto: visualhunt.com

V auguste 2012 som prišiel z Francúzska do Bratislavy, aby som si tu spravil PhD., netušiac nič o meste, krajine či kultúre, do ktorej som sa dostal. Poznal som len názov hotela, kde som mal byť ubytovaný prvý týždeň, meno môjho supervízora a miesto nášho stretnutia. Pamätám si ešte, ako som pred mojim príchodom pátral na internete po histórii Slovenska a jeho životnom štýle. To sa však neukázalo veľmi nápomocné, keďže som nenašiel mnoho stránok s recenziami. Veľmi som sa tešil ako začnem nový život, budem stretávať nových ľudí, objavovať novú kultúru, nové zvyky a celkovo sa veľa učiť. Prví ľudia, ktorých som tu stretol, boli z Kene. Keďže to boli Afričania ako ja, nadviazať spojenie bolo ľahšie. Časom sa mi podarilo nájsť si dosť slovenských aj zahraničných priateľov.

V Bratislave mi vždy bolo fajn. Je to krásne malé mesto s historickou architektúrou, ako napríklad v Starom meste. Život je tu pomerne lacný v porovnaní s inými európskymi hlavnými mestami ako Paríž, Londýn, či Berlín.

Kvôli slabej slovenčine, nebolo pre mňa až také ľahké sa integrovať. Dokázal som sa však jazyk naučiť aspoň natoľko, aby mi uľahčil základnú orientáciu. Navyše doktorát som si robil v angličtine, čo mi ešte sťažovalo učenie sa nového jazyka. Nemal som ani možnosť, akú majú študenti na výmenných programoch, chodiť na hodiny slovenčiny.

Hoci mám z Bratislavy mnoho zážitkov, medzi ktoré patria návštevy klubov a krčiem, výlety a šport, mal som aj nepríjemné skúsenosti. Jednej noci sme mali s priateľkou a kamarátmi žúr na byte. Nerobili sme veľký hluk, lebo sme vedeli, že v budove sú aj iní ľudia. Zrazu sa objavil pri dverách muž, silno na ne búchal, a keď sme otvorili, zaútočil na nás s tým, že tu nemáme čo robiť, pretože “Slovensko patrí Slovákom.” Nakoniec sa nám ho podarilo upokojiť a rozhodli sme sa presunúť inam. Zanechalo to vo mne síce trpkosť, ale aj tak verím, že dobrí aj agresívni ľudia sú všade. Celkovo ale musím povedať, že ma príjemne prekvapilo, akí milí sú Slováci, a aký majú záujem o iné kultúry. V električke som zvykol stretávať starších ľudí, ktorí sa ma zvedavo pýtali, odkiaľ pochádzam. Raz sme s kamarátom nastúpili do autobusu a pristúpilo k nám dieťa a pýtalo sa odkiaľ sme a prečo sme tu. Potešil som, pretože to bol ešte len malý chlapec. Nikdy na ten zážitok nezabudnem.

Mám veľmi rád organizáciu Internationals Bratislava, ktorá organizuje pre cudzincov veľa podujatí, párty, stretnutia, workshopy, atď. Ich neskutočné úsilie výrazne prispieva k integrácii cudzincov do tunajšej spoločnosti.

Okrem toho milujem aj slovenské jedlo, hlavne slepačiu polievku, ktorú by som dokázal jesť každý deň. Hoci musím povedať, že reštauračné služby v Bratislave nie sú zamerané na spokojnosť zákazníka. Inými slovami, väčšinu času čašníci a čašníčky o vás neprejavujú veľký záujem. To si myslí mnoho cudzincov, aj keď pre všetky miesta v Bratislave to určite neplatí.

A pokiaľ ide o dievčatá, musím po rôznych cestách po Európe dať za pravdu tým, ktorí tvrdia, že Slovenky sú najkrajšie.

Keby mi niekto niekedy povedal, že raz budem žiť v Bratislave, neveril by som mu. Čosi som o Slovensku (predtým Československu) vedel z hodín dejepisu na strednej škole, ale tie poznatky boli len útržkovité a stereotypné. Avšak prišiel som sem. Spravil som si doktorát, zamiloval som sa do tunajšej kuchyne. No najmä som sa oženil s krásnou Slovenkou.