Multikulti.sk

Články

Rozprávania o ,,tých druhých“

27.11.2017 - Katarína Rabatinová

Rozprávania

foto: Martina Mäsiarová

Počuli ste už o tom, že jeden chlapík našiel v jedle z čínskej reštaurácie mačací pazúrik? Vyhýbate sa jazde na tobogáne z obavy, že sa porežete na žiletkách, ktoré tam nastražili Rómovia? Možno vás nedávno pobúrila informácia, že Slováci zarobia v priemere štyristo eur mesačne, zatiaľ čo migranti dostanú tisíc. Zachovať rozvahu po vypočutí týchto historiek je skutočne náročné. Možno vás trochu upokojí zistenie, čo ich spája. Sú to fámy.

Známy má známeho a tomu sa to skutočne prihodilo. Alebo o tom niekde čítal? Ťažko povedať... Aj takto sa môže začínať fáma. S fámami sa stretávame takmer denne, sú súčasťou našej komunikácie v práci, na nákupe, počas jazdy v MHD. Často si neuvedomujeme, že historka, ktorú počujeme alebo dokonca rozprávame je fámou. Ako ju teda rozoznať?

Fámou možno nazvať isté tvrdenie, ktoré nevychádza z overených informácii. Podstatnou súčasťou fámy býva odvolávanie sa na svedkov udalosti či konkretizácia zdroja rozprávania. Zdrojom obvykle býva človek, ktorého osobne poznáme a máme voči nemu dôveru, alebo osoba, ktorú vnímame ako autoritu, odborníka v tej ktorej oblasti. Fámy sa vyjadrujú k podstatným otázkam života ako je morálka, jedlo, zdravie, smrť, vzťahy medzi sociálnymi skupinami a podobne. Hoci je ich dej šokujúci, vždy býva zasadený do kontextu tu a teraz. Teda ide o aktuálnu informáciu, čo vyvoláva pocit, že nám alebo našim blízkym môže zasiahnuť do života. To do značnej miery prispieva k ochote šíriť ju ďalej. Aj keď ide o bizarnú informáciu, vždy musí byť uveriteľná alebo aspoň pravdepodobná. Inak by nemalo význam o nej hovoriť.

Nie len priama, face to face komunikácia praje šíreniu neoverených informácií. V posledných rokoch sa doslova živnou pôdou fám stal internet. Práve tu prekvitá ich špecifický druh, ktorý je predovšetkým medzi novinármi nazývaný hoax. Ide o fámu, ktorá sa virálne šíri vo virtuálnom prostredí, pretože sa vyjadruje k téme, ktorá zaujíma verejnosť. Na rozdiel od iných fám ide o falošnú, poplašnú správu, ktorá bola zväčša vytvorená účelovo, s úmyslom oklamať čitateľov. 

Obávaná inakosť

Ako som už spomínala, fámy sa týkajú tém, ktoré ľudia považujú za dôležité a ktoré môžu mať vplyv na ich každodenný život. Preto nie je prekvapením, že medzi najpočetnejšie patria tie, ktoré zachytávajú obavy z neznámeho, z rôznych typov vymedzovania hraníc ,,nášho“ a ,,cudzieho“. Tieto fámy reflektujú naše vzťahy s inými etnickými, národnostnými či náboženskými skupinami.

Podľa folkloristu Brunvanda je mnoho xenofóbnych fám postavených na stereotypizácii iných rasových alebo etnických skupín. Nech sa tieto rozprávania objavia v ktorejkoľvek krajine, majú tendenciu zobrazovať ľudí mimo ,,našej skupiny“ ako nečistých, nevzdelaných, neschopných zaobchádzať s novými technológiami atď. Týka sa to rovnako Pakistancov v Londýne, Turkov v Nemecku a Švédsku, Japoncov v Turecku, Rómov všade, kde sa usídlili. V klasických fámach títo outsideri zruinujú nový domov, ktorý im zabezpečí benevolentná vláda, jedia domáce zvieratá zo susedstva, zlyhávajú v osvojovaní zvykov a jazyka ich novej krajiny, a podobne.

Na Slovensku sa napríklad hovorilo o čínskych reštauráciách, v ktorých namiesto chrumkavej kačice servírovali potkanie mäso (Rabatinová, 2015), o ženách, ktoré sa pokúsili uniesť počas nakupovania v ázijských butikoch, o chlapcovi, údajne napadnutom utečencami v Gabčíkove. Tento rok sa tiež vitálne šírila informácia, že moslimovia majú početné potomstvo z jediného dôvodu, aby prostredníctvom neho ovládli Európu.

Zrodenie fámy

Podľa amerického psychológa Allporta majú ľudia tendenciu združovať sa s jedincami ,,rovnakého druhu“, pričom táto súdržnosť je spôsobená predovšetkým pohodlnosťou. Načo sa prispôsobovať novému jazyku, kultúre, načo si zvykať na nové jedlá? Byť v kontakte s ľuďmi, ktorí sú nám podobní jednoducho stojí menej úsilia. Dôsledkom vzájomnej izolácie môže byť zveličovanie rozdielov, alebo ich chybná interpretácia. To vedie k vzniku stereotypov a predsudkov, ktoré sú často odrazovým mostíkom vytvorenia fám. Iracionálny strach, vychádzajúci z nepochopenia odlišných kultúrnych noriem, vytvára postavy bezohľadných cudzincov schopných všetkého.

Čo nás motivuje k tomu, aby sme šírili fámy o ,,tých druhých“? Podľa sociológa G. A. Fineho sa naša konformná zóna neustále zmenšuje. Pokiaľ sme schopní udržať si každodenné návyky, cítime sa pohodlne a bezpečne. Ale ak sa náš svet začne pod vplyvom globalizácie meniť, zostávame dezorientovaní. Je lákavé vnímať toto zmätenie ako stratu kontroly alebo ohrozenie životného štýlu našich rodín. To, čo začalo ako zmätenie alebo rozrušenie sa však môže ľahko zmeniť na hlboký strach spojený s ochotou akceptovať rôzne konšpirácie. Francúzsky sociológ Kapferer považuje za príčinu toho, prečo sú práve cudzinci frekventovanou témou fám podobné dôvody ako Fine. Francúzsko podľa neho stráca svoju identitu, cudzinci – ľudia mimo skupiny, prinášajú nový životný štýl, ktorý prichádza odinakadiaľ – zo sveta mimo skupiny.

Motiváciou šírenia xenofóbnych fám teda môže byť snaha upozorniť na isté nebezpečenstvo alebo informovať ľudí v našom okolí o veciach, ktoré považujeme za hrozbu. To, že tieto správy často nemajú reálny základ ich šírenie nijak neovplyvňuje. Na to, aby sme fámy šírili im totiž nemusíme stopercentne veriť, úplne stačí, že ich považujeme za pravdepodobné. Navyše je náročné spochybniť informáciu, ktorú počujeme z hodnoverného zdroja, a ktorá korešponduje s našim osobným presvedčením.

Fáma, nebezpečná i vítaná

Odborná ani laická verejnosť nie sú jednotné v názore na potenciálnu škodlivosť  xenofóbnych fám. Niektorí považujú tieto rozprávania za v celku bezpečný ventil negatívnych emócií, iní ich vnímajú ako patologický jav, ktorý musí byť ostro kritizovaný a podľa možnosti zlikvidovaný.

Faktom ostáva, že eliminovať šírenie neoverených informácií je veľmi náročnou úlohou. Nemožno očakávať, že si ľudia budú rozprávať výhradne historky, ktoré sú podložené overenými faktami. Ako z toho teda von? Ak vychádzame z predpokladu, že vzájomná izolácia a nepochopenie prispievajú k vzniku xenofóbnych fám, zlepšenie by sa mohlo dosiahnuť vzájomnými kontaktmi, snahou o dialóg, prekonaním vlastnej pohodlnosti, a z toho vyplývajúcou väčšou otvorenosťou voči inakosti.

Použitá literatúra:

Allport, G.W. (2004). O povaze předsudků. Praha: Prostor.
Boese, A. (2002). The museum of hoaxes. A history of outrageous pranks and deceptions. USA: Plume.
Brunvand, J. H. (2001). Encyclopedia of Urban Legends. USA: ABC-CLIO.
Fine, G. A.; Ellis, B. (2010). The global grapevine (Why rumors of terrorism, immigration, and trade matter). New York: Oxford university press.
Kapferer, J. - N. (1992). Fáma, nejstarší médium světa. Praha: Vydavatelství a nakladatelství Práce.
Panczová,Z. (2005). Konšpiračné teórie na stránkach internetu. Slovenský národopis, 53(2), 152-171.
Panczová, Z. (2006). Konšpiračné teórie ako súčasť moderného folklóru (Staronové témy na slovenských a českých internetových diskusných fórach). In: E. Krekovičová, J. Pospíšilová (Eds.), Od folklórneho textu ku kontextu (s. 101-136). Bratislava: Ústav etnológie SAV Bratislava – Etnologický ústav AV ČR.
Rabatinová, K. (2015). Súčasné povesti a fámy s xenofóbnym podtextom (Na príklade materiálu získaného v urbánnom prostredí Žiliny) Slovenský národopis, 63(3), 233-245.