Multikulti.sk

Články

Potrebujeme chodiť medzi ľudí, nielen po úradoch, hovorí Somálčanka Naima

01.12.2017 - Matúš Német

Potrebujeme

foto: Naima; Matúš Német

Pri predstave Somálska sa človeku v hlave možno vybavia mediálne zábery hladomoru a chudoby, umocnené nedávnym masakrom v podobe bombového útoku v centre hlavného mesta Mogadišo. Podľa oficiálnych zdrojov pri ňom zahynulo najmenej 300 civilistov. O východoafrickej krajine prišla do komunitného centra Mareena porozprávať Somálčanka Naima Ahmed Abdi (24), ktorej sa podarilo s rodinou nájsť útočisko práve na Slovensku. Ako návštevníci vstupovali z pochmúrnej tmy novembrového večera do osvetlenej miestnosti pripravenej na besedu, v zlomku sekundy vystriedala všetky chmáry vôňa somálskej kuchyne, ktorá navodila atmosféru až rodinnej pohody. 

Tú mala na svedomí samozrejme hlavná diskutujúca Naima, ktorá si pripravila okrem občerstvenia pre účastníkov stručnú, ale výstižnú charakteristiku deväťmiliónovej krajiny sužovanej v posledných troch dekádach vojnami a politickou nestabilitou. Plynulou a bezchybnou slovenčinou rozprávala svoj príbeh, ktorý je zároveň príbehom ďalších tisícov migrujúcich Somálčanov za lepším životom. „Kedysi to u nás fungovalo. Deti chodili normálne do školy, ale dnes sa to nedá,“ vysvetlila Naima. „Tamojšie deti chodia do školy rok, dva a potom sú nútené prestať kvôli vojne,“ dodala rodáčka z Mogadiša. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo jej otec hľadal v zúfalej situácii života bezpečný prístav pre svojich sedem detí. Našiel ho na Slovensku v roku 2007 a o dva roky sa mu podarilo vybudovať zázemie pre svoju rodinu, ktorá za ním prišla a našla si nový domov v Trnave.


Naima; zdroj: Matúš Német

Pre jedenásťročnú Naimu opustiť rodnú krajinu a hlavné mesto, kde žila, nebolo ľahké. Dnes to však neľutuje, napriek tomu, že skôr než sa dostala na Slovensko, strávila tri roky v utečeneckom tábore v Sýrii. V provizórnych podmienkach sa však naučila po arabsky, čo  neskôr využila v rámci svojho štúdia a práce. Okrem arabčiny hovorí po anglicky a po slovensky. Ako nesmelo prezradila Naima, slovenčina jej však robila najväčší problém, aj keď účastníci besedy ju viackrát pochválili za výslovnosť. „Keď som nastúpila na Slovensku do školy vedela som štyri-päť viet, ale spolužiaci boli super a často ma doučovali aj po škole,“ prezradila vtedajšia študentka obchodnej akadémie. Cudziu reč si však osvojila a rovnako aj jej bratia. „Tí už dokonca aj po trnavsky vyprávajú, čo nie je až také dobré,“ zažartovala.

Ako utečenka však Naima poukázala na prílišný formalizmus inštitúcií, s ktorým sa ľudia prichádzajúci na Slovensko stretávajú. „Keď sem prídu utečenci, nemajú možnosť sa stretávať s ľuďmi. Ja som mala to šťastie, že ma učiteľka vodila po Slovensku. Robila to nezištne. Utečenci tu majú problém, že sú vodení po inštitúciách. Ľudia od nás veľakrát nevedia čítať ani písať. A keď na nich vytiahnu papiere a zákony, tak len sa bezradne pozerajú,“ popísala stav s akým sa stretáva Naima, ktorá je v súčasnosti študentkou na Univerzite Komenského v Bratislave. Popri momentálnom bakalárskom štúdiu angličtiny a arabčiny je zároveň tlmočníčkou a kultúrnou mediátorkou pre utečencov, učí tiež malé deti cudzincov angličtinu.

Napriek inštitucionalizovanej rezervovanosti úradov si Naima život na Slovensku pochvaľuje. Keďže Somálsko je prevažne moslimskou krajinou, Naima vraví, že doma by sa nemohla obliekať ako chce, a rovnako by nemohla využívať také možnosti vlastného rozvoja ako na Slovensku. K ženám vo východoafrickej krajine sa stavia spoločnosť na základe tamojšej tradície, ktorá vidí úlohu ženy najmä v polohe matky a ženy v domácnosti. „Niektorí Slováci mi rozprávajú, že ľudia tu nie sú dobrí k cudzincom a nikoho tu nechcú. Ale keď sa s ľuďmi osobne porozprávam, otvorím im oči a všetko sa dá,“ prezradila. Najlepšie sa jej rozpráva na Slovensku so starými ľuďmi, ktorí sú podľa nej, na rozdiel od mladých ľudí, viac otvorení. „Najviac ma prekvapilo a nezvykla som si na to, že všetko je tu také príliš formálne medzi ľuďmi. Vykáme si, všetko musí byť na čas. Keď meškáte, už je zle,“ porovnala rozdiely, s ktorými sa stretáva Naima na Slovensku a v Somálsku.

Možno jednou, na prvý pohľad najväčšou kuriozitou, ktorá zaujímala aj účastníkov besedy, bola otázka života v Trnave, kde je  silná základňa radikálnych fanúšikov futbalového klubu. „My v Trnave nemáme nijaký problém. Každý nás pozná. Tým, že máme Spartak Trnavu stretávam sa s tým, že sú tu chuligáni. Keď je zápas snažím sa byť doma alebo s kamarátmi, nemusím ísť do mesta a provokovať,“ povedala odľahčeným tónom Naima. „Raz bol zápas a išla som z Bratislavy domov vlakom. Od stanice som mala policajnú eskortu, až kým som sa nedostala k autu. Ale nič sa mi nestalo,“ dodala utečenka zo Somálska, ktorá už požiadala spolu s rodinou o slovenské občianstvo.

Hoci sa Naima ani jej príbuzní do rodnej krajiny vrátiť nemôžu, so Somálskom sú vďaka internetu v nepretržitom kontakte. „Mama tam má starých rodičov, volávame si. Nehovoria nám nič zlé, vždy sa pýtajú na nás. Keď je niečo v novinách, tak sa pýtame či sú v poriadku. Oni sa však nesťažujú kvôli mamine, lebo má cukrovku. Povedia nám síce, že je všetko v poriadku, ale my vieme, že nie je,“ prezradila Naima o trpkej realite svojej krajiny, ktorá ženie ľudí zo Somálska k úteku za bezpečnejším životom.

Zdroj: Matúš Német

Záver prednášky s Naimou Abdi Ahmed patril ochutnávke tradičných somálskych pokrmov ako napríklad jedlo sambusa – taštičky z cesta plnené mäsovou zmesou alebo zeleninou. Nechýbala ani krátka ukážka somálskeho oblečenia a svadobných šiat po tom, čo sa návštevníci komunitného centra Mareena zasnúbili s myšlienkou, že zdanlivo odlišná kultúra v sebe nesie spojivo a obohatenie k tej, v ktorej človek žije a pôsobí.   

Mareena je občianske združenie, ktoré vzniklo z iniciatívy Kto pomôže?. Združenie pomáha ľuďom, ktorí si na Slovensku budujú život, bez ohľadu na krajinu pôvodu, etnickú príslušnosť alebo vierovyznanie. Miestnych spája Mareena s cudzincami nielen prostredníctvom dobrovoľníckeho programu, ale aj prostredníctvom komunitných aktivít, kde má každý možnosť ochutnať a spoznať svet očami tých, ktorí sa narodili v zahraničí. Súčasťou aktivít sú tiež vzdelávacie kurzy, kde môžu cudzinci realizovať svoj potenciál a rozvíjať svoj talent.