Multikulti.sk

Články

„Slovensko je o nádherných ľuďoch.“ Pohľad na nás očami ukrajinského občianskeho aktivistu.

13.11.2017 - Sergej Bezboroďko

„Slovensko

foto: Sergej Bezboroďko

5. október - Dnes sú to tri týždne od chvíle, čo som sa ocitol v Bratislave. Chcem napísať o svojich prvých dojmoch a objavoch, keď som už schopný usporiadať si myšlienky, lebo na začiatku to bol len kultúrny šok. 

Bol som účastníkom tréningového programu "Konflikt ako šanca" na Ukrajine, ktorý odovzdával slovenské skúsenosti z mierového riešenia konfliktov, učil nás, ukrajinských aktivistov pravidlá dialógu a práce s miestnou komunitou. Jeho pokračovaním je mesačná stáž organizovaná PDCS v spolupráci s ukrajinskou organizáciou AHALAR. Vo svojom motivačnom liste pred stážou som napísal, že ma zaujíma problematika verejných priestranstiev, parkov, separovaný zber odpadu, občianska participácia, a tiež cykloinfraštruktúra na Slovensku. Preto je môj program veľmi bohatý, každý deň absolvujem niekoľko stretnutí. Zora Kalka Paulíniová je zodpovedná za môj program, za čo jej veľmi pekne ďakujem.

zdroj: Sergej Bezboroďko

Prvá vec, ktorá mi udrela do očí, je tunajší veľmi jemný vkus a pozornosť venovaná detailom. Každý centimeter chodníka je vylepšený a každá fasáda je natretá. Všade sú kvetiny, zeleň, informačné tabuľky, dobrá infraštruktúra. Mnoho cyklistov, ešte viac chodcov, centrum je zatvorené pre autá. Všetko je veľmi elegantné. Cítim sa tu veľmi pohodlne. Napriek skutočnosti, že sa jedná o hlavné mesto, Bratislave sa podarilo udržať rovnováhu medzi obchodným centrom a historickým mestom. Je tu letisko, železničná a autobusová stanica, rozvinutá riečna doprava. Ide teda o veľký dopravný uzol, ale nie sú tu dopravné zápchy, všetko je tak rozdelené a nasmerované, aby sa aj chodci a cyklisti cítili doma.

zdroj: Sergej Bezboroďko

Ale po každom stretnutí prichádza poznanie, že za každým opraveným či okrášleným centimetrom stoja skutoční ľudia, ktorí chcú a robia tieto zmeny. Rozvoj je v rukách uvedomelých ľudí, v ich zapojení do riešenia spoločných problémov, v túžbe byť užitočným. V tých, ktorí nečakajú, ale sú schopní prevziať zodpovednosť za seba. Kto neodchádza hľadajúc lepšie miesto pre život, ale sám robí miesto, v ktorom žije, lepším a pohodlnejším.

zdroj: Sergej Bozroďko

Počas mojich troch týždňov na Slovensku som sa podieľal na troch cyklojazdách s kamarátmi z Cyklokoalície, rozdával som cyklistom chlebíčky na starom moste, vykrikoval pod budovou Ministerstva životného prostredia na protest spolu s dvoma stovkami aktivistov z Critical mass. Spoločne sme išli do malého mesta Považská Bystrica, aby sme podporili miestnych cyklistov. Videl som, ako veľmi súdržná a aktívna je tu cyklistická komunita. Riešenie problémov je len otázkou času.

zdroj: Sergej Bezboroďko

V Hideparku som sadil kríky spolu s Marekom Atlasom Hattasom a na vlastné oči videl, ako sa zarastená pustá húština môže pretvoriť na centrum komunitných aktivít vďaka silnému lídrovi a sústredenej tímovej práci. Veľké a významné projekty môžu byť veľmi lacné, lavičky svojpomocne urobené, zelené záhrady spoločné. Dopyt vytvára ponuku a celé leto v Hideparku je plné filmových predstavení, večierkov, divadelných predstavení, verejných diskusií a nepretržitej práce. Chlapi spolu pripravujú ihrisko pre svoje deti, ženy popisujú nové odrody rastlín – každý je zaujatý nejakou činnosťou.

zdroj: Sergej Bezboroďko

Vyčistil som odpadky na ulici s Matúšom Čupkom zo Zelenej hliadky. Toto zvyčajne robím doma v Černigove, ale ukázalo sa, že aj v Bratislave sa to dá. Rozprával mi o tom, ako po presťahovaní sa začal "opravovať" svoju ulicu jednoduchými zásahmi. "Keď prídu komunálne služby opraviť jednu vec, okamžite pokazia ďalšie dve a to sú nepochybne nepredstaviteľné náklady na rozpočet" - hovorí Matúš, a to je presne do bodky to, čo vidím v Černigove na našich "údržbároch". Ukázal mi, kde natrel kúsok plota, kde odstránil nálepky, na autobusovej zastávke postavil lavičku pre susedov. Tam, kde na trávniku predtým parkovali autá, je teraz kvetinový záhon a namiesto pňa rastie strom. Sám postavil a obsluhuje niekoľko smetných košov namiesto mesta. Ulica sa zmenila. Skutočná urbanistická intervencia. Svojimi nákazlivými aktivitami inšpiruje veľa projektov.

zdroj: Sergej Bezboroďko

S Ivanou Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky sme diskutovali o problémoch s odpadmi a spôsoboch ich riešenia. Hovorili sme aj o tom, prečo nefungujú reformy. Nemôžete len tak prijať zákon a dať každému štyri plastové smetiaky na triedený odpad, nebude to fungovať. Ľudia potrebujú pochopiť, prečo by to mali robiť, prečo je to dôležité pre každého osobne. Ivana často organizuje výlety školákov k mestskej skládke, aby šokovali deti tým výhľadom. Deti si mysleli, že stačí smeti hodiť do koša na odpadky a je to, že to niekam zmizne. No neexistuje žiadne miesto "niekam", existujú skutočné problémy v skutočnej krajine a musíme o nich hovoriť. Počas rozhovoru sme sedeli v jedinečnej kaviarni, kde neprodukujú žiadny odpad, všetky produkty sú zabalené do ekologických obalov a pochádzajú len od miestnych výrobcov. Toto nám veľmi chýba v Černigove, aby niekto ukázal alternatívu k bežným spotrebiteľským postojom.

zdroj: Sergej Bezboroďko

Z každého stretnutia si beriem niečo pre seba a určite mnohé prinesiem do môjho rodného mesta. Už si predstavujem našu prvý cyklojazdu Critical mass, mám nápady na nové hodiny so školákmi, už vidím, ako na ďalšie akcie v parku budeme všetci chodiť s odznakmi a s hudbou. Ako skvele bude vyzerať verejná záhrada v blízkosti starej kotolne v Brezovom háji... dokonca som vymyslel názov: „Samosad“.

zdroj: Sergej Bezboroďko

Veľká vďaka mojim priateľom z PDCS a AHALAR za takúto príležitosť. Za tieto tri týždne som sa naučil o ľuďoch na Slovensku viac, než za tridsať rokov. Bohužiaľ v našom informačnom priestore sa nič nehovorí o vašej krajine a vašich iniciatívach. Európa sa mi teraz zdá bližšie. Niekedy sa sem vrátim a porozprávam vám o svojich úspechoch a všetkých vás pozývam na Ukrajinu.

zdroj: Sergej Bezboroďko

Článok uverejňujeme v spolupráci s organizáciou PDCS, kde bol pôvodne publikovaný.