Multikulti.sk

Články

Volebné programy a ľudské práva

23.02.2016 - Kálmán Petőcz

Volebné

foto: Dúhový pochod. Ilustračné foto - AP

Vláda Smeru síce prijala ľudskoprávnu stratégiu, ministri sa ňou však neriadia a táto oblasť vo vláde nemá svojho „gazdu“.

Volebné programy politických strán len ojedinele obsahujú samostatnú časť venovanú ľudským právam. To však nie je prekážkou hodnotenia, veď základné práva a slobody tvoria nedeliteľný súbor hodnôt, ktorých uplatňovanie musí byť prítomné vo všetkých verejných politikách.

Nebudeme sa podrobne zaoberať hospodárskymi a sociálnymi právami a rómskou inklúziou, keďže tieto témy patria skôr do analýz hodnotiacich predstavy strán o riešení hospodárskych a sociálnych problémov. Sústredíme sa na postoje k ochrane občianskych a politických práv, najmä k ochrane pred zasahovaním moci do súkromia, dôstojnosti a identity človeka a jeho osobných slobôd.

V tomto kontexte majú najprepracovanejšie programy Most-Híd, Sloboda a Solidarita (SaS), Sieť, Šanca a Slovenská občianska koalícia (SKOK!).

Ide najmä o návrhy týkajúce sa zriadenia nezávislej inšpekcie na kontrolu polície a ďalších bezpečnostných zložiek, zavedenia kamerových systémov pri práci polície, najmä pri konaní v uzavretých priestoroch a pri zásahoch bez svedkov, povinného zverejňovania všetkých relevantných informácií týkajúcich sa rozhodovania štátnych orgánov vrátane súdnych rozhodnutí, či zrušenia monokratického systému prokuratúry a zvýšenia procesnej samostatnosti dozorujúceho prokurátora. Patrí sem aj boj proti korupcii, ktorý si takmer všetky strany dali do vienka.

Tu je potrebné spomenúť aj hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO), ktorého celá mediálna kampaň je zameraná práve na boj proti korupcii. Boj proti korupcii je aj z ľudskoprávneho hľadiska zásadný, veď korupcia je frontálnym útokom na dva základné princípy: rovnosť a dôstojnosť. V korupčnom prostredí sú niektorí „rovnejší“, je to prostredie výsad a privilégií, nie rovnakých práv pre všetkých. Korupcia je zásahom do dôstojnosti a vnútornej integrity človeka. Otázkou len ostáva, prečo všetky navrhované opatrenia príslušné strany neuplatnili vtedy, keď boli pri moci. 

Právo na dobrú správu

Z ďalších netradičných návrhov si zasluhujú pozornosť nasledovné. Most by katalóg ústavných práv rozšíril o „právo na dobrú správu vecí verejných“. Do ústavy by zakotvil princíp nemennosti jej tzv. materiálneho jadra, týkajúci sa základných práv a demokratického vládnutia. Článok 12 ústavy o zákaze diskriminácie by doplnil o dôvody zdravotného postihnutia a veku (nie však sexuálnej orientácie). Právomoci ombudsmana by rozšíril o netrestnú oblasť patriacu nateraz do pôsobnosti prokuratúry a kodifikoval by ich v samostatnej hlave ústavy.

Opätovne by poveril koordináciou agendy ľudských práv člena vlády s pozíciou podpredsedu vlády. V tejto otázke, zdá sa, strana ostáva osamotená.

SaS by aj fyzickým a právnickým osobám umožnila – v prípadoch podania sťažnosti Ústavnému súdu ohľadne porušenia základných práv a slobôd – podať návrh na zrušenie zákona či právneho predpisu. Takisto presadzuje práva poškodenej osoby viesť súkromnú obžalobu v trestnej veci, aj ak prokurátor zamietne sťažnosť proti odloženiu trestného oznámenia. Most a Šanca sa prihovárajú za skvalitnenie a rozšírenie služieb Centra právnej pomoci pre nízkopríjmové osoby. SaS, SKOK!, Most, SMK a Šanca sú za opätovné umožnenie dvojitého občianstva. Sieť chce odstrániť diskrimináciu sporiteľov v druhom pilieri, ktorým štát kráti dôchodky z prvého piliera oveľa viac, než by mal.

Zlepšeniu ochrany práv pacientov sa venujú Sieť, SaS, Šanca i Most. SaS presadzuje nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, s predsedom voleným parlamentom. Most navrhuje ombudsmana pre práva pacientov. Dlhodobej starostlivosti o ťažko chorých a bezvládnych sa venujú Most-Híd, SaS, Sieť, KDH, SMK i OĽANO. OĽANO chce opatrovateľovi ťažko zdravotne postihnutého príbuzného garantovať príspevok vo výške minimálnej mzdy, SaS chce opatrovanie finančne podporiť ako neformálnu sociálnu službu. Zlepšenie výkonu práv osôb so zdravotným postihnutím presadzuje Sieť, SaS, KDH a SMK.

Rodina, život, etika

Rodovej rovnosti sa venuje Šanca, ktorá od vyššej účasti žien vo verejnom živote očakáva posilnenie kultúry spolupráce. SaS a Sieť by urýchlili proces deinštitucionalizácie detských domovov a čo najviac odkázaných detí by dali do opatery náhradných rodín. SaS chce toto opatrenie presadiť v prípade každého dieťaťa do 10 rokov veku. Reedukačné centrá chce presunúť pod právomoc ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

SMK navrhuje zaviesť nový druh štátnej dávky – prídavok na plod. Nárokovať by si ho mohla každá tehotná žena. Strana navrhuje zaviesť ochranu pred konkurzom pre súkromné osoby a rodiny s cieľom pomôcť poškodeným nebankovými subjektmi alebo tým, čo nie sú schopní uhrádzať splátky spotrebných úverov. Sociálne poradenstvo, linky dôvery a pomoci, krízové centrá by mali byť prístupné aj v jazyku národností.

Prijatie komplexných opatrení pre boj s domácim násilím presadzuje aj Sieť. Z jej ostatných návrhov zaujme zriadenie inštitútu policajta – „pochôdzkara“, na ktorého by sa s dôverou mohol obrátiť každý občan v príslušnom rajóne. Sieť chce presadiť aj zákon, ktorý zadefinuje zviera ako živú bytosť, na ktorú sa vzťahujú majetkové práva. Strana si od toho sľubuje celkové zlepšenie životných podmienok zvierat (aj hospodárskych), vrátane ich ochrany pred týraním.

V programe KDH je osobitná pasáž s označením Ľudské práva a náboženské slobody zaradená do časti o zahraničnej politike. Náboženská sloboda je podľa KDH indikátorom dodržiavania ostatných ľudských práv a slobôd. Strana preto presadzuje vytvorenie postu osobitného predstaviteľa EÚ pre náboženskú slobodu vo svete, avšak bez špecifikácie jeho vzťahu k súčasnému osobitnému predstaviteľovi Únie pre ľudské práva. KDH sa zasadzuje za dokončenie zmluvného rámca medzi Slovenskom a Svätou stolicou a odmieta medzinárodné záväzky podporujúce tzv. rodovú ideológiu.

SaS sa v časti svojho programu s názvom Osobné slobody venuje najmä niektorým citlivým kultúrno-etickým otázkam. Je za „aktívnu formu nepriamej eutanázie“ v prípade terminálneho štádia nevyliečiteľnej choroby a neznesiteľného utrpenia pacienta. Je za uzákonenie registrovaného partnerstva aj pre páry rovnakého pohlavia, so zaručeným právom dedenia, ale bez možnosti adopcie. SaS podporuje možnosť výhrady vo svedomí aj z iných ako náboženských dôvodov, je však zároveň za striktnú odluku cirkví od štátu a vypovedanie tzv. vatikánskych zmlúv.

Za registrované partnerstvá je aj SKOK!, pričom partneri by mali „práva, povinnosti a záväzky ako iné páry“. Nie je úplne zrejmé, či sa to týka napríklad adopcií. Podporuje hradenie antikoncepcie pre ženy zo zdravotného poistenia. Je tiež za striktnú odluku cirkví od štátu a ich financovanie cez dobrovoľnú asignáciu 2-percentného podielu dane z príjmov fyzických osôb jednej cirkvi. Protipólom SaS a SKOK v tejto oblasti je KDH, ktoré v časti svojho programu s názvom Bioetika a rozvoj biotechnológií odmieta interrupcie, eutanáziu, ako i manipuláciu s embryami na účely zdravotníckeho výskumu.

Menšinové práva

Osobitné ucelené pasáže o tradičnej problematike národnostných menšín (mimo otázky rómskej inklúzie) obsahujú len volebné programy Mosta, SMK a Šance. Most i SMK navrhujú prijať komplexný zákon o postavení a právach národnostných menšín, ktorý by vytvoril podmienky na zriadenie menšinovej kultúrnej a školskej samosprávy. Navrhujú zákon o financovaní kultúr národnostných menšín (ten podporuje aj Šanca) a navrhujú priznať maďarskému jazyku status regionálneho úradného jazyka na južnom Slovensku. Oponujú novele školského zákona, pre ktorú sa môžu v najbližších rokoch masívne rušiť málotriedky.

Most si vie predstaviť riešiť problém systémom školských autobusov, SMK trvá na práve každého dieťaťa vzdelávať sa v materinskom jazyku v mieste bydliska minimálne do desiatich rokov života. Presadzuje, aby na prvom stupni ZŠ s vyučovacím jazykom národnostných menšín bola dotácia pre materinský jazyk minimálne v rozsahu vyučovania slovenčiny. Právny systém Európskej únie by sa podľa SMK mal rozšíriť o záväzky v oblasti ochrany práv národnostných menšín.

Menšinový program SMK sa zameriava v zásade len na maďarskú menšinu, program Mosta je písaný osobitne pre maďarskú a rusínsku menšinu. SMK chápe maďarskú menšinu ako homogénnu národnostnú komunitu a je znepokojená, že počet jej členov sa za dvadsať rokov znížil o 110-tisíc. Most berie možnosť viacnásobnej národnostnej identity ako realitu, prihlásenie ku ktorej by malo byť umožnené aj pri sčítaní obyvateľov.

Keďže tri časti programu Mosta týkajúce sa národnostných práv písali zrejme iné osoby, sú medzi nimi určité diskrepancie. Na jednej strane sa navrhuje zmena preambuly ústavy, rešpektujúc občiansky princíp, kde formuláciu „my národ slovenský ... spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín“ by mala nahradiť formulácia „my, občania Slovenskej republiky“. Na druhej strane sa navrhuje, aby v ústave bola zakotvená rovnosť „štátotvorného národa a tradičných národnostných menšín“.

Most sa zasadzuje za obnovenie funkcie vicepremiéra pre ľudské práva, na inom mieste navrhuje vytvorenie samostatného Úradu pre národnostné menšiny, bez konkretizácie jeho miesta v systéme štátnych orgánov. Celkovo však možno konštatovať, že medzi predstavami Mosta a SMK nie sú neprekonateľné rozdiely.

Nejasný smer Smeru

Hodnotiť ľudskoprávne zámery strany Smer je možné len nepriamo. Vláda pred rokom prijala ľudskoprávnu stratégiu, ktorá by mohla byť jej programom. Okrem ministra zahraničia sa však odvtedy na uvedený dokument žiaden člen vlády neodvolával. Stratégia nemá „gazdu“, pretože funkcia člena vlády zodpovedného za ľudskoprávne politiky bola zrušená hneď na začiatku tvorby stratégie. Vláda vlani uzákonila nezávislé inštitúty komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Ak však bude mať Smer k obom inštitútom taký vzťah ako k inštitútu ombudsmana, ich vznik nemal veľký zmysel.

To, čo nezávislému hodnotiteľovi vo volebných programoch chýba, je premyslená koncepcia vzdelávania k demokratickému občianstvu, ľudským právam a interkultúrnemu porozumeniu, čiže k demokratickým hodnotám ako takým. Budovať demokraciu bez demokratov bude naďalej ťažké.

Článok vznikol v spolupráci s IVO

Článok vyšiel v Denníku N