Multikulti.sk

Články

Tretí rok vlády - prehľad udalostí

02.11.2015 -

Tretí

foto: Tomáš Rafa

Opäť vám na úvod nášho odpočtu prinášame prehľad najdôležitejších udalostí súvisiacich so situáciou vylúčených skupín Rómov a Rómok v kontexte programového vyhlásenia Vlády SR. Na okraj však chceme dodať, že na základe monitoringu tlače a rôznych tematických webstránok je možné konštatovať, že v uplynulom roku sa rómska téma akoby postupne vytratila z verejnej diskusie. Počet článkov v médiách i počet návrhov verejných politík súvisiacich s marginalizovanými rómskymi komunitami výrazne poklesol.

Júl 2014

Zákon o hmotnej núdzi sa začal uplatňovať

Od júla 2014 sa začal v praxi uplatňovať nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý čiastočne podmieňuje získanie nároku na základnú dávku v hmotnej núdzi povinnosťou odpracovať ju. Povinná práca sa môže dotýkať približne 100-tisíc ľudí, ktorí doteraz poberali dávku v hmotnej núdzi automaticky. Podľa zákona musia obce a mestá pripraviť podmienky na to, aby ľudia, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi, si ju mohli odpracovať. Práca im totiž musí byť najprv ponúknutá, inak majú nárok na plnú výšku dávky. Ak odmietne poberateľ ponuku na zapojenie do drobných obecných prác alebo dobrovoľníckej činnosti alebo z iných dôvodov neodpracuje 32 hodín mesačne, skráti sa jeho dávka o 61,60 eur.

Zákon vyvolal množstvo pochybností, jednak zo strany ľudskoprávnej ochrany, ale aj zo strany samotnej realizácie. Reakcie starostov na zákon boli rôzne, viacerí nový mechanizmus vítali, iní ho zásadne odmietli. Z hľadiska konkrétnej realizácie sa v médiách objavovali sťažnosti na: nepripravenosť a nedôslednosť inštitúcií, ktoré majú spolupracovať so samosprávami; na pracovné nasadenie koordinátorov z úradu práce, ktorí majú kontrolovať dochádzku a dohliadať na vykonávanie obecných služieb; na meškanie zoznamu poberateľov dávky z úradu práce; na neinformovanosť poberateľov (v jednej obci starostu podozrievali, že si zákon vymyslel, aby museli pracovať zadarmo); na nedostatok pracovného náradia. Okrem toho niektorým mestám a obciam chýbajú na organizovanie obecných prác finančné prostriedky a zákon im tak zvyšuje náklady.

„Malá” rómska reforma

SDKÚ-DS a vládny splnomocnenec pre rómske komunity Peter Pollák spolu predložili sériu návrhov zákonov, ktoré obsahovali opatrenia na zvýšenie podpory pracujúcich rodín s nižším príjmom či zvýšenie rodičovského príspevku na 230 eur, ale len pre pracujúce rodiny. Novely mali zmeniť aj vyplácanie príspevku za školskú dochádzku. Ak by žiak mal viac ako sedem vymeškaných neospravedlnených hodín mesačne, rodičia by však stratili nárok na tento príspevok. Rovnako nezamestnaní páchatelia priestupkov už nemali byť nepotrestateľní, ale trest by si odpracovali. Tresty za neplnoletých páchateľov priestupkov by sa preniesli na rodičov. Balík obsahoval aj novelu stavebného zákona, podľa ktorej by malo dôjsť k rýchlemu odstraňovaniu nových “čiernych” stavieb na cudzích pozemkoch. Parlament tieto návrhy nerpijal.

Sociálny aspekt vo verejnom obstarávaní

Splnomocnenenc Peter Pollák informoval o zámere, aby spoločnosti uchádzajúce sa o verejné zákazky zamerané na marginalizované rómske komunity museli povinne využiť potenciál miestnej pracovnej sily. Kto sa bude chcieť uchádzať v obci s marginalizovanou rómskou komunitou napríklad o zákazku na výstavbu a rekonštrukciu materských škôl, komunitných centier, obydlí, dobudovanie inžinierskych sietí, alebo zabezpečenie prístupu k úžitkovej a pitnej vode, by mal byť povinný zamestnať miestnych dlhodobo nezamestnaných Rómov. Ide o takzvané povinné uplatňovanie sociálneho aspektu vo verejnom obstarávaní. V súčasnosti sa s týmto modelom pilotne experimentuje v niektorých programoch.



August 2014

Diagnostika detí ako nástroj segregácie

Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová označila súčasnú prax v testovaní školskej spôsobilosti za diskriminačnú. Diagnostika, podľa nej, nezohľadňuje špecifiká detí zo sociálne znevýhodneného či málopodnetného prostredia. Platí to najmä o deťoch z rómskej komunity. Ombudsmanka tieto pochybností uviedla na základe výsledkov prieskumu, ktorý sa zaoberal súčasnou praxou v diagnostikovaní školskej spôsobilosti.

Ministerstvo školstva reagovalo na Dubovcovej vyhlásenia a priznalo, že nevie, koľko detí neprávom zaradili do špeciálnych tried a škôl. Minister Peter Pellegrini zo Smeru však pripustil, že niektoré školy robili z detí postihnutých, pretože na dieťa so zdravotným postihnutím dostáva škola 2,5-krát vyšší normatív. Na otázku, koľko takýchto prípadov zistili, však poskytlo ministerstvo iba údaje o škôlkach, v ktorých inšpekcia zistila pochybenie. Išlo len o tri prípady v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Ombudsmanka sa ale domnieva, že až každé desiate dieťa z 24 tisíc žiakov s diagnostikovaným ľahkým postihnutím je možno zaradené nesprávne. Takéto dieťa sa, podľa Dubovcovej, dostáva do kruhu chudoby, lebo príde o možnosť získať maturitné a vyššie vzdelanie, a teda aj lepšie platenú prácu. Jej úrad uskutočnil v máji prieskum v dvadsiatke základných a špeciálnych škôl a v 22 pedagogicko-psychologických centrách, v ktorých sa deti testujú.

Komunikačná stratégia

Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity ešte v roku 2013 finančne podporil projekt Nadácie otvoreneje spoločnosti Zmierňovanie stereotypov a predsudkov voči rómskej populácii: Vytvorenie komunikačnej stratégie a jej uplatnenie na vybraných profesiách prvého kontaktu vo vybranom regióne SR. V auguste 2014 bola komunikačná stratégie zverejnená. Jej cieľom je napomáhať integrácii Rómov do spoločnosti prostredníctvom dlhodobej verejnej edukačnej kampane. Stratégia obsahuje aj opis pozitívnych a negatívnych mýtov a predsudkov o rómskej komunite, návrh hodnôt a atribútov komunikácie, cieľových skupín a odporúčania ďalších krokov.

 

September 2014

Ďalších 50 pedagogických asistentov v škôlkach

Materským školám zapojeným do národného projektu Inkluzívny model vzdelávania na predprimárnom stupni školskej sústavy (MRK2) pribudli ďalší pedagogickí asistenti. Národný projekt  realizuje Metodicko-pedagogické centrum v spolupráci s Úradom splnomocnenca vlády pre rómske komunity (USVRK). Do projektu je zapojených 110 materských škôl v Trnavskom, Trenčianskom, Nitrianskom, Žilinskom, Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji. Celkovo sa týka až 5000 detí, z ktorých viac 2000 pochádza z rómskych komunít. Do projektu sú formou osvetových programov začlenení aj rodičia. V každej materskej škole pôsobil doteraz jeden pedagogický asistent, ich počet sa v školskom roku 2014/2015 navýšil o ďalších 50 na celkových 160.

Konferencia k Rómskej reforme

Koncom septembra zorganizoval Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity konferenciu „Rómska reforma – Správna cesta – Príklady dobrej praxe“, kde prezentoval výsledky a realizované princípy a opatrenia, ktoré sú súčasťou Pollákovej reformy. Tú po svojom nástupe do funkcie splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v roku 2012 predstavil ako komplexnú systémovú reformu, ktorá mala  obsahovať viac ako 90 opatrení v oblastiach vzdelávania, vymožiteľnosti práva, bývania, sociálneho systému, zamestnania a podporných politík. Všetky opatrenia však nikdy neboli zverejnené a samotná reforma nebola schválená Vládou SR ako oficiálny dokument.

Súčasťou programu konferencie bolo prezentovanie výsledkov v opatreniach týkajúcich sa vysporiadavania pozemkov pod rómskymi osadami, svojpomocnej výstavby, výstavby a rekonštrukcie základných škôl, inovatívneho riešenia v oblasti zamestnanosti, misijnej práce a nového programového obdobia 2014 - 2020.

 


Október 2014

Mýtus o sociálnych dávkach

Analytici z Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz (INESS) takmer rok sledovali údaje zo Sociálnej poisťovne o tom, kto poberá sociálne dávky v dvadsiatich okresoch Slovenska, kde žije najviac Rómov. Svoje výsledky zhrnuli v štúdii a mediálnej kampani Rómsky mýtus. Cez konkrétne čísla sa snažili vyvrátiť tvrdenia aj mnohých politikov, že výdavky štátu na veľké rodiny sú zásadným problémom vo financovaní štátu. Zistili napríklad, že prídavky na dieťa poberajú najmä rodiny s jedným či dvomi deťmi a nie mnohopočetné rodiny. Počet žiadateľov o prídavky na dieťa je zasa v dvadsiatke sledovaných okresov iba o tri percentá vyšší ako v iných okresoch, kde žije menej Rómov.

Okrem prídavkov na deti skúmali analytici aj dávku v hmotnej núdzi, ktorú dostávajú ľudia pod hranicou chudoby. Analytici porovnávali rôzne výdavky štátu s tým, koľko peňazí dostávajú najchudobnejšie rodiny na sociálnej pomoci. „Pri dávkach v hmotnej núdzi pre všetky rodiny s päť a viac deťmi ročne vyplatí štát približne o desať miliónov eur menej, ako plánuje dať na Národný futbalový štadión,“ ilustruje jeden z autorov správy. Na jeho výstavbu vláda vyčlenila 27 miliónov eur.



November 2014

Experiment o diskriminácii Rómov na trhu práce

Nezamestnaný Róm má na Slovensku o polovicu menšiu šancu dočkať sa pozvánky na pracovný pohovor ako rovnako kvalifikovaný človek nerómskeho etnika. Ukázal to experiment Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorý patrí pod Ministerstvo financií SR. V rámci neho od júla do septembra minulého roka reagovali na 62 pracovných ponúk vo všetkých krajoch. Na každú ponuku poslali dva životopisy fiktívnych osôb s rovnakou kvalifikáciou. Prvá skupina uchádzačov o zamestnanie mala typické slovenské mená, napríklad Tomáš Žilinský, Michal Kováč alebo Pavol Haluška. V druhej skupine boli fiktívne osoby s rómskymi menami ako Mário Lakatoš, Dezider Oláh či Koloman Berky. Na pohovor pozvali štyridsať percent uchádzačov s menom ako Michal Kováč a len 17 percent rómskych. Iba tretina Rómov dostala od firiem nejakú formu odpovede, v prípade nerómov odpovedali zamestnávatelia 70 percentám záujemcov. Autori projektu z IFP upozorňujú, že miera nezamestnanosti by klesla na 11 percent, ak by zamestnanosť rómskej menšiny bola rovnaká ako pri majorite.



Marec 2015

Povinná predškolská výchova

Začiatkom marca splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák navrhol zaviesť povinnú predškolskú prípravu pre rómske deti od troch rokov. „Dieťa tri roky pobudne v materskej škole a pripraví sa na vstup na základnú školu, nadobudne zručnosti a vedomosti,” vysvetlil Pollák. Proti návrhu však vystúpila verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Podľa nej súčasný stav zapojenia rómskych detí do predškolskej dochádzky nepomôže zlepšiť zákonná povinnosť, ale vytvorenie takých podmienok v predškolskej príprave, ktoré budú rómskych rodičov motivovať, aby svoje deti chceli dať do škôlok. Navyše, zákonná povinnosť by podľa ombudsmanky mohla vyvolať u rodičov skôr vlnu odporu.

Súd oslobodil policajtov v kauze týrania chlapcov z Luníka IX

V prípade policajnej šikany rómskych chlapcov súd koncom februára oslobodil obžalovaných policajtov. Prípad sa stal v marci 2009 na policajnej stanici Košice–Juh. Policajti mali šiestich rómskych chlapcov nútiť vyzliecť sa donaha, fackovať sa navzájom a plniť ďalšie šikanujúce príkazy, zasahujúce do ich ľudskej dôstojnosti. Časť uvedeného konania bola nahrávaná na mobilný telefón a zostrihanú nahrávku následne zverejnil denník SME na internete. Podľa súdu nebolo jednoznačne dokázané, že sa skutok stal tak, ako bol obžalovaným kladený za vinu v obžalobe prokurátora. Taktiež poukázal na údajné rozpory vo výpovediach chlapcov a ich zákonných zástupcov. Spomínanú videonahrávku súd odmietol ako nezákonný dôkaz, keďže sa nepodarilo preukázať jej pôvod a nie je známy ani jej autor. Právna zástupkyňa poškodených Vanda Durbáková považuje rozhodnutie súdu za nezákonné. „Zdá sa, že slovenská justícia nedokáže zabezpečiť účinný prístup k spravodlivosti ani v tých najvypuklejších a najjednoznačnejších prípadoch krutého a neľudského zaobchádzania v našej spoločnosti. Verím, že odvolací súd toto rozhodnutie na základe odvolania podaného prokurátorom zvráti a poškodení sa napokon nebudú musieť domáhať spravodlivosti až na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu,“ uviedla Durbáková po pojednávaní. „Obrazový a zvukový záznam zachytávajúci incident je podľa môjho názoru dôkazom zákonným a nič nebránilo súdu ho na hlavnom pojednávaní vykonať,“ dodala. Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák požiadal v prípade kauzy generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára o dohľad nad zabezpečením spravodlivosti. „Podobne ako prokurátor, ani ja sa nestotožňujem s postojom súdu, ktorý odmietol pripustiť ako dôkaz video usvedčujúce policajtov z ponižovania a týrania chlapcov,“ povedal Pollák. Poukázal na to, že videozáznam zhotovili samotní policajti a pravdepodobne ho oni sami použili na propagáciu svojho konania. „Tým vlastne de iure deklarovali svoju vôľu sprístupniť a používať nahrávku,“ zdôraznil Pollák. Rozhodnutie Okresného súdu Košice II nie je právoplatné a prokurátor sa voči nemu odvolal.

 

Apríl 2015

Policajná akcia na východnom Slovensku

Košickí krajskí policajti uskutočnili 2. apríla celokrajskú pátraciu akciu 100, na ktorej sa zúčastnilo 139 policajtov. Jednou z obcí bola Vrbnica, kde podľa starostu Jaroslava Tokára počas zásahu zbili približne 20 Rómov, z ktorých 15 neskôr vyhľadalo ošetrenie lekára. Starosta tvrdí, že policajti začali biť Rómov, ktorí práve zametali chodníky v rámci aktivačných prác. Krajský policajný riaditeľ vylúčil akýkoľvek brutálny zásah policajtov a ohradil sa proti tvrdeniu Rómov. Na tlačovej konferencii povedal, že k použitiu donucovacích prostriedkov nedošlo a vyhlásil, že je “zásadne proti tomu, aby bol zásah polície zneužívaný na politický boj”. Polícia zásah obhajovala aj tým, že podobné zákroky sú bežnou súčasťou policajnej praxe.

Policajný zákrok vyšetruje Inšpekcia Ministerstva vnútra SR, ktorá v tejto súvislosti začala trestné stíhanie pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová tvrdí, že zásah bol neprimeraný a na jeho nariadenie nebol dôvod. Polícia podľa ombudsmanky porušila i základné práva a slobody obyvateľov obce, pretože im počas zásahu vstupovala do príbytkov, hoci na to nebola oprávnená. Na mnohých obydliach v obci boli vyvalené dvere, aj keď polícia takýto postup popiera. Rezort vnútra závery verejnej ochrankyne práv odmieta a považuje ich za predčasné, lebo vyšetrovanie prípadu stále pokračuje.

Rómsky splnomocnenec Peter Pollák predložil koncom apríla ministerstvu vnútra návrh novely zákona, ktorá ustanovuje povinné nahrávanie policajných zásahov. Minister sa bráni tým, že zavedenie kamier je finančne náročné. "Keď mi dodajú 20 miliónov eur, bude to hneď," uviedol Robert Kaliňák.

EÚ prešetruje Slovensko pre diskrimináciu Rómov vo vzdelávaní

Koncom apríla sa Slovensko spolu s inými európskymi krajinami stalo terčom kritiky Európskej únie pre diskrimináciu rómskych komunít v oblasti vzdelávania. Európskej komisii napríklad prekáža vysoký pomer rómskych detí zapísaných v etnicky segregovaných triedach, či v špeciálnych triedach. Vláda počty rómskych detí v špeciálnych školách či triedach ospravedlňovala tvrdením, že medzi slovenskými Rómami je vyšší výskyt geneticky podmienených porúch, spôsobených častejším výskytom incestu v rómskych rodinách. Mimovládne organizácie Európske centrum pre práva Rómov, Amnesty International a Nadácia otvorenej spoločnosti vládu vyzvali, aby upustila od argumentovania incestom pre ospravedlňovanie segregovaného vzdelávania rómskych detí na Slovensku. Podľa ombudsmanky Jany Dubovcovej bol tento argument vlády škandalózny a chybný. Brusel dokonca Slovensku pohrozil súdom.


Zásadný rozsudok v prípade vraždy rómskej matky

Anastáziu Balážovú brutálne zabili v Žiline v noci z 19. na 20. augusta 2000. Po 15 rokoch vyniesol Ústavný súd zásadný verdikt – štát je povinný zaoberať sa odškodnením manžela a ôsmich detí. Doteraz to súdy odmietali a pozostalým priznali zatiaľ len po symbolických tisíc eur. Rodina po vražde matky zo strachu pred skínmi utiekla do Belgicka.

Európsky parlament o genocíde Rómov

Poslanci Európskeho parlamentu navrhli, aby sa 2. august stal Európskym dňom pamiatky rómskych obetí holokaustu. Tento pamätný deň by mal pripomínať genocídu Rómov počas druhej svetovej vojny. Európsky parlament oficiálne uznal genocídu Rómov a iné formy prenasledovania, napríklad deportácie a umiestňovanie v internačných táboroch počas 2. svetovej vojny, ako historický fakt. Poslanci zároveň vyzvali členské štáty, aby príklad Európskeho parlamentu nasledovali.



Máj 2015

Odkupovanie pozemkov v rómskych osadách

Ešte v roku 2014 sa spustili prvé pilotné projekty na vysporiadanie pozemkov v rómskych osadách v niekoľkých obciach. Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák vyhlásil, že do výzvy sa im prihlásili iba štyri odvážne obce. Prvé tri obce použili dotácie na vytvorenie aktuálnych geodetických plánov a servis s prípravou kúpnych zmlúv. Samotné pozemky si užívatelia domov budú musieť odkúpiť a až po uhradení plnej výšky ceny pozemku obec uskutoční prevod vlastníckych práv na katastri nehnuteľností.

V obci Tichý Potok v Prešovskom kraji zmluvne odpredali pozemky siedmim rodinám. Po dvoch rokoch by mali mať Rómovia svoje záväzky splatené a stanú sa tak vlastníkmi pozemku pod svojím domom. V Čiernom Balogu obec vykúpila pozemky od súkromných vlastníkov, kde stáli rómske obydlia, za cenu 2,50 eura za meter štvorcový. Rómom ich predala za 5 eur za meter štvorcový, čo je bežná cena, za akú sa v dedine predávajú podobné typy pozemkov. Rómovia ich teraz po čiastkach splácajú. V obci je takto odkúpených 15 pozemkov. V Studienke pri Malackách už objednali znalecký posudok na Slovenskom pozemkovom fonde, ktorý má v správe pozemky pod rómskou osadou a pripravujú zmluvy k ich odpredaju jednotlivým občanom. Z EU by malo Slovensko dostať v období 2014-2020 približne 7 miliónov eur na legalizáciu bývania Rómov. Zapojiť by sa malo až 150 lokalít, pre ktoré sú finančné prostriedky vyčlenené.

 


Jún 2015

Novela školského zákona

Koncom júna schválili poslanci NR SR vládnu novelu školského zákona, ktorá obsahuje aj opatrenia proti segregácii rómskych žiakov v školách. Novela má zabrániť umiestňovaniu detí do špeciálnych tried či škôl na základe ich sociálneho znevýhodnenia. To sa doteraz zamieňalo so zdravotnými znevýhodneniami a tak v špeciálnych triedach končili aj deti, ktoré špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby objektívne nemali. Zmeny sa týkajú aj poskytovania príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. „Nakoľko sa zistilo, že bol častou motiváciou pre umiestňovanie detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) do špeciálnych škôl, aj keď to nemalo oporu v diagnostike, po novom ho dostanú iba žiaci zo SZP, ktorí budú zaradení v bežnej triede,“ vysvetlila hovorkyňa rezortu školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová.

Zdravotní asistenti

V rómskych osadách pomáha lekárom a zdravotníkom už 172 asistentov osvety zdravia. Tí dohliadajú na zdravotný stav obyvateľov osád a pomáhajú lekárom a záchranárom. Za projektom stojí nezisková organizácia Zdravé komunity. Asistent osvety zdravia musí vedieť rómsky, a takisto dlhodobo žiť v danej lokalite. Do konca roka by sa ich počet mal zvýšiť na 300. Najviac asistentov v súčasnosti pracuje v okresoch Bardejov, Kežmarok, Vranov nad Topľou, Poprad a Spišská Nová Ves.

Ústavný súd o hmotnej núdzi

Ústavný súd rozhodol, že zákon o pomoci v hmotnej núdzi nie je v rozpore s Ústavou SR. Návrh na preskúmanie niektorých jeho ustanovení podali ešte koncom roka 2013 opoziční poslanci na čele s Jozefom Mihálom. Poslanci v oficiálnom podaní videli rozpor s ústavou v tom, že poberanie sociálnej dávky je viazané na výkon práce. Ide napríklad o vykonávanie menších prác pre obec, dobrovoľníckej činnosti alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácii v rozsahu 32 hodín mesačne. Podľa poslancov zo zákona vyplýva, že subjektom, ktorý rozhoduje o ponúknutí práce v stanovenom rozsahu je obec. Sporné paragrafy však nestanovujú povinnosť obce ponúknuť prácu všetkým poberateľom dávky a neustanovuje ani žiadne kritériá, na základe ktorých by mala obec rozhodovať o tom, komu prácu ponúkne. Podľa poslancov tak vznikol priestor pre svojvoľné rozhodovanie o ponuke práce, čoho dôsledkom môže byť diskriminácia.

Ústavný súd argumentoval, že v rozpore s Ústavou nie je vyžadovanie aktívnej participácie osôb na zabezpečovaní ich základných životných potrieb, pokiaľ požadované činnosti nebudú neprimerané, neodôvodnené alebo zbytočne zaťažujúce. Zákon o hmotnej núdzi prioritne ponecháva aktivitu na potenciálnom poberateľovi dávky (dobrovoľnícka činnosť) a až následne je dotknutá osoba povinná podriadiť sa ponuke na výkon menších obecných služieb, ktoré mu budú ponúknuté.

Zákon na Ústavnom súde napadla aj verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Jej návrhom sa však súd odmietol zaoberať.