Multikulti.sk

Články

Prístup mladých ľudí bez príležitostí ku kultúre

10.01.2016 - Zuzana Bošeľová

Prístup

foto: visualhunt.com

Zistenia a závery


Údaje získané v našej výskumnej sonde vytvorili pomerne plastický obraz
témy z pohľadu mladých ľudí, z pohľadu tých, čo s nimi každodenne
prichádzajú do kontaktu aj z pohľadu aktérov na poli kultúrnych aktivít
pre mládež. Zo zbežného prieskumu vyplýva, že pracovníčky a pracovníci
komunitných centier a nízkoprahových zariadení dokážu pomerne presne
zadefinovať kultúrne potreby mladých ľudí, nachádzať spôsoby, ako
podporiť ich záujem a zároveň ich upozorňovať na nové kultúrne
príležitosti a zážitky. Mládež asociovaná s takýmito organizáciami získava
kultúrne zážitky po vlastnej línii (najviac vďaka médiám) a prostredníctvom
centier, ktoré sa im snažia kultúru sprístupňovať formou aktivít priamo
v mieste bydliska (tak kultúra „prichádza" za mladými) a zároveň ich
sprevádzať na kultúrne podujatia mimo lokality, kde žijú (mladí chodia za
kultúrou).

Kultúra v ponímaní dievčat a chlapcov vo veku 12 – 20 rokov, ktorí sa
zapojili do dotazníkového prieskumu, predstavuje široké spektrum
pojmov. Medzi asociácie s najväčšou frekvenciou patrí divadlo, kino,
hudba, tanec a spev. Objavili sa aj vyjadrenia internet, výlet, kniha,
pamiatky, obrazy a maľovanie, sochy, múzeá, historické domy, pre
niektorých kultúru reprezentuje obec alebo kultúrny dom. Kultúru mnohí
stotožňujú s konkrétnym typom želateľného správania (úcta k starším,
slušnosť, čistota – aby človek nerozprával škaredo) alebo hodnotou (láska,
v niečom vynikám).

Dopyt mládeže po kultúre

Najpopulárnejšími žánrami kultúry v odpovediach, ktoré sme získali, je
hudba a tanec označované pracovníkmi a pracovníčkami s mládežou popri
sledovaní televízie často ako neoddeliteľná súčasť života. Vďaka médiám je
hudba dostupná a ľahko sa šíri, youtube kanál generuje hudobné vzory
a idoly (rómske slovenské youtube hviezdy). Tie často naživo účinkujú na
koncertoch a zábavách, kam mladí cielene prichádzajú (za hviezdami ide
partia aj do inej mestskej časti). Koncerty takéhoto žánru spojené so
zábavou spadajú skôr do sféry špecifickej subkultúry , zastrešujú ich rôzne
podniky a kluby, v prostredí hlavného mesta zriedkavo aj kultúrny dom.
Dopyt po hudbe zamestnanci a dobrovoľníci centier reflektujú, snažia sa
identifikovať ich talenty (veľmi ich to posilňuje, že sú v tom dobrí) a
mladých ľudí v činnosti podporovať: hudbu môžu prinášať do centra,
mnohí chodia do centra počúvať hudbu, v centre majú k dispozícii
nástroje. Pracovníčky a pracovníci s mládežou hľadajú tiež prostriedky na
podporu hudobného vzdelávania a na kúpu hudobných nástrojov
(www.kamosizwebu.sk). Na pôde komunitných centier alebo klubov si
mládež (najmä chlapci) zakladajú kapely.

Nám v 14-tich a 16 – tich rokoch vyšlo cédečko „Duo Rom Čajka".
Odmalička Peťko spieva a Vladko hrá na klavír. MIXklub k 5. výročiu vydal
týmto talentovaným chlapcom cédečko. (Pentagonské noviny, vydal
Detský fond Slovenske republiky v lete 2014)

V rámci hudobných žánrov je najpopulárnejší freestyle a rap. V kombinácii
s tancom a populárnym a vyhľadávaným výtvarným prejavom (graffiti)
zodpovedá táto kultúrna aktivita približne veľkomestskej subkultúre hiphopu,
počas rozhovorov sme sa stretli aj s označením underground.
Kultúrne aktivity v prostredí mestských get vykazujú pochopiteľne
undergroundový charakter, za zmienku však stojí, že toto označenie nemá
stigmatizujúci charakter, naopak stáva sa pozitívnym a posilňujúcim
momentom v identifikácii sa s lokalitou, kde mladí ľudia žijú (...toto je náš
Bronx). Príklad z bratislavských mestských častí dokumentuje, ako
nízkoprah zareagoval na takýto dopyt, oslovil sprejerov (graffiti umelcov či
umelcov z oboru mural painting z Ameriky) a spoločne s deťmi
a mládežníkmi vytvoril dielo (to je nedotknuteľné), ktoré je dominantou pri
vstupe do lokality (...chceli niečo uvítacie pre kamarátov).Podobne
kombinoval hip-hopové žánre projekt Pentagon Street Jam.
Tanec je zároveň žánrom, ktorému by sa respondentky a respondenti
nášho výskumu chceli venovať ešte viac. Dopyt je aj po divadle, maľovaní,
speve, menej po čítaní, medzi odpoveďami sa objavilo fotografovanie
prírody, návšteva kresťanských koncertov, kino, festivaly, výlety (často
zmieňovanou aktivitou je šport). Vytúženým interpretom je Rytmus,
potom nasleduje Justim Bieber, Shakira, Violetta, Selena Gomez, pomerne
vyrovnane sa v dotazníku vyskytli kresťanské a gospelové kapely, Majk
Spirit, zoskupenia rómskej populárnej hudby, finalisti Super Star či
futbalový zápas Real Madrid – Barcelona...

Zo žánrov, ktoré mladým ľuďom približujú organizácie v prostredí ich
bydliska, sme sa stretli s literatúrou (projekty na podporu čítania sa
zameriavali na žiačky a žiakov prvého stupňa, ale s dosahom na mládež:
vybudovanie vzťahu ku knihe, zavedenie systému výpožičiek, ktorý sa
rešpektuje, následné zlepšenie školskej dochádzky, nadobudnutie
sebaistoty), divadelnými workshopmi, speváckymi workshopmi, máme
tanečné krúžky, divadelné krúžky, máme remeselné dielne, kratívne dielne,
robíme rôzne podujatia, vystúpenia (LB, ETP Slovensko). Mnohí a mnohé
z mladých ľudí považujú práve kultúrne aktivity za hodnoty, ktoré získali
vďaka centrám: som cestoval prvýkrát loďou, vyrobila som darček pre
svoju mamu, mám priestor, kde môžem uskutočniť svoje prvé tanečné
vystúpenie... . (Pentagonské noviny, vydal Detský fond Slovenske republiky
v lete 2014). Potvrdzuje sa, že deti zvyknuté na kontakt s kultúrou si už
pýtajú výlet, film...aspoň raz mesačne (LB, ETP Slovensko). Samotní
pracovníci s mládežou vnímajú ako nevyhnutné vytvárať kultúrne zážitky,
pozývať predstaviteľov a predstaviteľky tzv. vysokého umenia k samotným
mladým: Ida Kellarová a projekt Čhavorenge - to tak zmení tým deťom
život - že žijú kultúru denne... (LB, ETP Slovakia). Spomínané a oceňované
sú aj sporadické putovné kinematografy (Kinobus).

Na vyváženie treba konštatovať, že sme sa počas výskumu stretli aj
s odmietavými postojmi voči kultúrnym preferenciám mladých ľudí bez
príležitostí, s kritikou ich záujmov orientovaných na konzum (nechcú sa
zabávať, ale očakávajú, že ich bude zabávať niekto iný – MH, Únia žien)
a s upozornením, že niektoré žánre kultúry (divadlo, opera, múzeum) sú
nedostupné z hľadiska nezáujmu samotných mladých.
Samostatnú kapitolu predstavuje široká škála kultúrnych aktivít , za
ktorými odchádzajú mladí zruční ľudia z miesta bydliska. V skupinách
navštevujú najmä koncerty, zábavy alebo diskotéky či hip-hopové večery.
Mládež z bratislavskej Petržalky sa chodí prechádzať do centra mesta
alebo nákupných centier.

Snaha organizácií, s predstaviteľmi ktorých sme diskutovali, je dosiahnuť,
aby sa mladí ľudia naučili dobre fungovať v prostredí mimo svojho
bydliska. Práve kultúrne podujatia majú silný integračný potenciál, preto
sa snažia programovo organizovať mladým ľuďom rôzne typy výletov v čo
najširšom zmysle slova: Ja mám pocit, že keď to dieťa pôjde s nami počas
letných denných táborov šesťkrát do Bibiany, tak potom v dospelosti tam
zoberie aj svoje deti (BB, Detský fond SR, MAXklub ). Organizované školské
výlety alebo výlety so sprievodom pracovníčiek alebo pracovníkov centier
či organizácií zahŕňajú návštevy galérie, kina, ZOO, výletov do historických
centier, aquaparkov, do divadla (v nízkoprahu MIXklub realizovali projekt
Divadlo v mestskom gete kombinovaný s dramatoterapiou , v rámci
ktorého navštívili deti a mládež divadelné zákulisie aj divadelné dielne).
Špeciálne sú letné tábory s umeleckým zameraním, prípadne víkendové
pobyty. ETP Slovensko realizuje program tzv. mentoringu (schopnedeti.sk)
zameraného na mládež, v rámci ktorého sa od mentorov požaduje, aby
aspoň raz mesačne zobrali chránenca do kina alebo na výlet do iného
mesta. Zážitok je pre nich to, čo je pre bežných ľudí normálne, dlho si to
zapamätajú, veľmi ich to zasahuje... (LB, ETP Slovensko). Z dotazníkového
prieskumu vyplynulo, že z kultúrnych zážitkov najviac na mladé dievčatá
a chlapcov zapôsobili tábory, divadlo, tanečné aktivity, jarmok, majáles,
galavečer v komunitnom centre. Pomerne veľká časť (18%) nevedela svoj
najväčší zážitok pomenovať.

Pri dizajnovaní dotazníka nás zaujímala aj angažovanosť mladých
v kultúrnom živote, ich participácia na rôznych podujatiach a zároveň ich
prehľad o tom, kto organizuje v mieste ich bydliska a okolí kultúrne
podujatia. Podľa odpovedí im najčastejšie kultúru sprostredkovávajú
lokálne organizácie, ktoré zastrešujú prácu s mládežou (občianske
združenia a neziskové organizácie, cirkevné zbory a organizácie), obce,
školy, mestské kultúrne strediská, často prístup ku kultúre pre mladých
zosobňuje konkrétny komunitný pracovník, mentor, učiteľka,
predstaviteľka občianskeho združenia. Informačné kanály, ktorými sa
k mladým ľuďom novinky o kultúrnych aktivitách dostávajú, úzko súvisia s
lokálnymi inštitúciami a ich predstaviteľmi a sú založené na osobnom
kontakte, no ako zdroj informácií slúžia v závislosti od konkrétnych lokalít
aj letáky či internet. Samotná participácia na podujatiach sa najvýraznejšie
prejavuje v obciach, kde úspešne a aktívne funguje inštitucionalizovaná
práca s mládežou – v zastúpení odpovedí bola aktívna spolupráca na
podujatiach najvyššia. Menšie percento respondentov a respondentiek sa
na organizácií akéhokoľvek podujatia nezúčastnilo, lebo neboli oslovení.
Približne 10% deklarovalo nezáujem o tento typ angažovanosti. Mládež sa
najčastejšie zapája do realizácie lokálnych festivalov, koncertov
a vystúpení rôznych žánrov (od recitovania cez spev, tanec až po anime
show,kpop party, comic salon), podieľajú sa na príprave výletov,
víkendových pobytov a táborov.