Multikulti.sk

Články

Občianska participácia rómskych žien

09.11.2015 - Zuza Kumanová (In Minorita)

Občianska

foto: Tomáš Rafa

Zvykneme hovoriť, že rómske ženy sú vystavené viacnásobnému znevýhodneniu. Často spútané tradíciou nemajú také príležitosti ako ich vrstovníčky z nerómskeho prostredia.

S prekážkami sa stretávajú od detstva, chodiť na strednú školu je pre dievčatá z marginalizovaných rómskych komunít často nepredstaviteľné. Rodičia sa boja pustiť svoje dcéry na stredné školy, často je to aj otázka peňazí. Nerovnováha je aj v normách správania sa v rodinnom a manželskom živote, od manželiek sa očakáva podriadenie mužovi a svokre. Aj rozhodovanie o domácom rozpočte je obmedzené. Miera tolerancie k domácemu násiliu je podľa výskumov v rómskych komunitách vyššia ako u majority.

Napriek tomu, alebo práve preto mnohé ženy majú potrebu iniciovať zmeny vo svojich komunitách, podieľať sa na „drobných“ aktivitách, doučovať, nacvičovať, stretávať sa... Veľa žien si uvedomuje, že vymanenie sa zo začarovaného kruhu chudoby je možné iba zmenou na tej najnižšej úrovni.

V roku 2013 občianske združenie In Minorita pripravilo projekt s názvom Občianska participácia rómskych žien, ktorého cieľom je podpora lokálneho aktivizmu. To sa deje  prostredníctvom neformálneho vzdelávania, tvorby komunitných plánov, podpory aktivít priamo v lokalitách a formovania miestnych akčných skupín. Cieľom je podporovať neformálne organizovanie sa rómskych žien vo vybraných obciach. Aktivity sa realizujú v šiestich  lokalitách, z toho v štyroch na východnom Slovensku v okolí Košíc (Vtáčkovce, Kecerovce, Varhaňovce a Rankovce) a v dvoch na západnom Slovensku v okolí Nitry (Mojmírovce a Zbehy). Vopred sme nestanovili formu a obsah aktivít, ale načúvali sme potrebám komunít. To sa ukázalo ako zaujímavé i prospešné. A tak napríklad Ildikó z Vtáčkoviec zaujala ženy cvičením zumby a kalanetiky. Niekomu sa to môže zdať ďaleko od občianskej participácie, ale v mestách aj na dedinách si ženy z majority môžu zájsť do fitness alebo do telocvične, v rómskych osadách je to nepredstaviteľné. Iste, okrem toho sa ženy vzdelávajú, diskutujú. Naučili sa pravidelne si nájsť čas pre seba. Marcelka z Varhaňoviec je veľmi zručná, snažila sa ženy naučiť, ako za málo peňazí vyrobiť dekorácie a skrášliť domov. Z odpadu – plastov a papiera, vyrábali nádherné a funkčné drobnosti. Veľmi dôležitá bola aj práca s deťmi a podpora voľnočasových aktivít, napríklad aj prostredníctvom skautskej skupiny. Lucia s Amálkou z Rankoviec pomáhajú vo farskej škôlke, vysvetľovali ženám, aké dôležité je pripraviť deti na vstup do školy, nacvičovali s deťmi besiedky, spoluorganizovali brigády a bazár s oblečením. Nie všetko išlo ľahko. Napríklad v Mojmírovciach, kde Danka s Betkou pracujú niekoľko rokov, je viditeľný regres v sociálnej oblasti. Ešte pred desiatimi rokmi bola miera zamestnanosti podstatne vyššia a aj ženy boli zamestnávané. Dlhodobá nezamestnanosť priniesla okrem sociálnych problémov aj istú rezignáciu, nezáujem o dianie okolo seba a letargiu. Prelomiť tento stav je veľmi ťažké a vyžaduje si citlivý prístup a empatiu. Žiaľ, v tom najdôležitejšom, nájsť si prácu, sme im pomôcť nedokázali.

Toho, čo ženy v komunitách robili bolo veľmi veľa, za 20 mesiacov odpracovali viac ako 6000 dobrovoľníckych hodín na „drobných“, ale veľmi dôležitých a potrebných aktivitách. To všetko je súčasťou zmeny, ktorá v komunitách môže nastať iba vtedy, ak Rómovia nebudú pasívni a budú súčasťou všetkých procesov.

Ženy zapojené do projektu obetovali víkendy, aby sa vzdelávali, aby sa dozvedeli niečo viac z komunálnej politiky, o projektovom manažmente, rodovej rovnosti či vlastnej kultúre a histórii. Spoznali mnoho nových ľudí a zažili mnoho nových situácií. Dostali priestor vyjadriť svoj názor.

Za dva roky pravidelnej práce, vychádzajúcej z potrieb komunít sa sformovali skupinky žien, ktoré majú potrebu na sebe pracovať, vzdelávať sa a hlavne meniť svoje okolie. Iste to nie je všeliek na zlepšenie postavenia Rómov, ale je to zárodok postupnej zmeny zdola.