Multikulti.sk

Články

Na Slovensku žije o polovicu menej Rómov, ako si myslíme

05.11.2015 - Michal Valach a Laco Oravec

Na

foto: Tomáš Rafa

Naše predstavy o skutočnom stave rómskej menšiny na Slovensku majú často veľmi ďaleko od reality.

Takmer polovica slovenskej populácie si myslí, že na Slovensku žije viac ako pol milióna Rómov. Ukázal to reprezentatívny prieskum Nadácie Milana Šimečku. Počet Rómov žijúcich na Slovensku respondenti v priemere „hádali“ na približne 850-tisíc. Podľa súčasných výskumov ich však medzi nami žije o polovicu menej.

V roku 2014 Nadácia Milana Šimečku v spolupráci s agentúrou Focus uskutočnila reprezentatívny prieskum Vnímanie chudoby na Slovensku na vzorke 1043 respondentov. Zisťoval aj vedomosti, názory a postoje slovenskej verejnosti o Rómoch.

V prieskume sa ľudí pýtali aj to, aký je podľa nich približný počet Rómov žijúcich na Slovensku. Až 47 percent opýtaných odhadovalo ich počet na viac ako pol milióna. Z toho 30 percent odpovedalo v rozmedzí 50o-tisíc až milión a ďalších 17 percent uviedlo dokonca odhad vyšší ako milión. Priemerná hodnota bola 854 439.

Posledné sčítanie obyvateľov Slovenska z roku 2011 uvádza, že k rómskej národnosti sa prihlásilo len niečo vyše 108-tisíc obyvateľov, čo tvorí dve percentá z celkovej populácie. Toto číslo však zjavne neodráža reálne zastúpenie Rómov v slovenskej populácii. Štatistický úrad robí sčítanie na princípe deklarovanej etnicity, preto zachytáva iba tých, ktorí samých seba považujú za Rómov a navyše sa k tomu aj prihlásili.

Nedávna publikácia Atlas rómskych komunít 2013, ktorý vypracoval Rozvojový program OSN (UNDP) v spolupráci s Ústavom rómskych štúdií Prešovskej univerzity, Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a so Združením miest a obcí Slovenska, prináša kvalifikovaný odhad Rómov žijúcich na území Slovenska 402 741, čo tvorí 7,5 percenta z celkovej populácie.

Tvorcovia atlasu používali koncept pripísanej identity. „Publikácia pracuje s odhadmi počtu ľudí, ktorí sú ako Rómovia vnímaní okolím a ku ktorým sa okolie na základe takéhoto vnímania aj správa (v pozitívnom či negatívnom význame)“, vysvetľuje Alexander Mušinka z Ústavu rómskych štúdií Prešovskej univerzity. Atlas sa pri odhade počtu Rómov opiera o údaje, ktoré boli zisťované priamo v mestách a obciach za pomoci ich vedenia.

Odhad z atlasu sa tak viac približuje reálnemu zastúpeniu Rómov v slovenskej populácii. Mušinka dodáva: „Uvedenú metodológiu legitimizuje prevaha pripisovania identity v realite. Členovia majority sa k ľuďom, ktorí sú identifikovaní ako Rómovia, bežne správajú odlišne, a to bez ohľadu na to, ako sa konkrétny človek sám etnicky označuje či vníma.“ Je preto namieste hovoriť o 7,5-percentnom zastúpení Rómov v našej spoločnosti. Reálny počet Rómov žijúcich na Slovensku je teda asi štyrikrát vyšší, ako uvádzajú oficiálne štatistiky, ale viac ako o polovicu nižší, než sú prevládajúce predstavy v našej spoločnosti.

Kde a ako žijú?

Atlas sumarizuje aj to, kde Rómovia žijú z pohľadu sídelného umiestnenia. Či v rozptyle medzi majoritným obyvateľstvom, alebo v osídleniach vnútri obce, na okraji obce, prípadne segregovane mimo obce. Z atlasu vyplýva, že 46,5 percenta rómskej populácie žije rozptýlene medzi majoritným obyvateľstvom. V čisto rómskych osídleniach žije 53,5 percenta, z toho 11,5 percenta v osídleniach vo vnútri obce, 23,6 percenta v osídleniach na okraji a 18,4 percenta v segregovaných osídleniach mimo obce.

Aj v tomto smere odhalil reprezentatívny prieskum Nadácie Milana Šimečku mierne zveličené predstavy. Takmer dve tretiny všetkých respondentov si mysleli, že viac ako 60 percent Rómov žije v rómskych osadách a mestských koncentráciách. Dokonca až tretina respondentov odpovedala, že je to viac ako 80 percent rómskej populácie.

Alexander Mušinka však upozorňuje, že sídelné umiestnenie rómskeho osídlenia nemožno brať ako identifikátor hodnotenia kvality sociálnych vzťahov rómskej menšiny s nerómskym obyvateľstvom. Treba si uvedomiť, že miera segregácie rómskeho osídlenia len v malej miere vypovedá o kvalite spolunažívania Rómov s majoritným obyvateľstvom.

Rovnica, čím väčšia segregácia rómskeho osídlenia, tým horšie vzťahy s obcou a majoritným obyvateľstvom, je podľa Mušinku zavádzajúca. Ako príklady uvádza Malacky, kde Rómovia síce žijú rozptýlene medzi majoritným obyvateľstvom, no ich vzťahy s nerómskym obyvateľstvom sú veľmi zlé. Naopak, ako príklad dobrého spolužitia Rómov medzi majoritným obyvateľstvom spomína Bratislavu, kde žije množstvo Rómov, ktorí sú prakticky neviditeľní.

Na ilustráciu segregovaného osídlenia s dobrými vzťahmi rómskeho a nerómskeho obyvateľstva možno uviesť Zbudské Dlhé v okrese Humenné, kde je rómske osídlenie vzdialené 1500 metrov od obce. V obci Rómovia nežijú, no majú dobré vzťahy s ostatnými obyvateľmi a sú aj v zastupiteľstve. Príkladmi zlej segregácie sú obce Svinia alebo Jasov, kde je kvalita spolunažívania medzi odľahlou rómskou osadou a obcou veľmi zlá.

Atlas rómskych komunít skúmal aj kvalitu životných podmienok, infraštruktúry a dostupnosť služieb v rómskych osídleniach. Pri týchto ukazovateľoch sa už dá predpokladať určitá spojitosť umiestnenia rómskeho osídlenia a kvality života miestnych Rómov. Výsledky naznačujú, že so zvyšujúcou sa mierou integrácie osídlenia smerom do obce sa zvyšuje kvalita životných podmienok a infraštruktúry aj dostupnosť služieb ako zdravotná starostlivosť alebo verejná doprava.

Veľmi dôležitým ukazovateľom kvality životných podmienok je prítomnosť infraštruktúry priamo v rómskych osídleniach. Ide o dostupnosť a využívanie rozvodov elektrickej energie, verejného vodovodu, verejnej kanalizácie a plynu.

Na Slovensku je podľa atlasu iba 14 (z celkového počtu 803) rómskych osídlení, ktoré sú bez akejkoľvek infraštruktúry, teda bez prístupu k elektrickej energii, vodovodu, kanalizácii a plynu. Tieto osídlenia sú segregované v priemere 1,3 km od obce, šesť z nich sa nachádza v Banskobystrickom, dve v Prešovskom a šesť v Košickom kraji.

Najdostupnejšou inžinierskou sieťou v rómskych osídleniach je elektrická energia, čo je do veľkej miery výsledkom elektrifikácie Slovenska, ktorá sa skončila už v roku 1960. Úplné pokrytie elektrickou energiou má 782 z 803 sledovaných rómskych osídlení, teda až 97,4 percenta. Čiastočné pokrytie má iba päť osídlení a nepokrytých je spomínaných 14 osídlení, ktoré nemajú prístupnú žiadnu inžiniersku sieť.

Druhou najdostupnejšou sieťou je verejný vodovod. Úplné pokrytie vodovodom je v 598 osídleniach, čo tvorí 74,5 percenta z celkového počtu. Vôbec nepokrytých je 185, teda 23 percent. Zaujímavé je, že až 111 rómskych osídlení bez pokrytia verejným vodovodom sa nachádza v obciach, ktoré majú úplné alebo čiastočné pokrytie pitnou vodou. Atlas však upozorňuje, že nie všetky osídlenia, ktoré majú dostupný verejný vodovod, ho aj využívajú. Z osídlení s úplným pokrytím verejným vodovodom len 76 percent tento vodovod aj reálne využíva.

Podobná situácia je aj s dostupnosťou a využívaním plynu, kde je rozdiel ešte viditeľnejší. Hoci je dostupnosť plynu pomerne vysoká a úplne pokrytie ma 416 osídlení (51,8 percenta), ich využitie je nízke, iba 35,1 percenta z týchto 416 osídlení. Dôvodom nevyužívania plynu napriek dostupnosti je jeho vysoká cena a pomerne ľahká nahraditeľnosť napríklad tuhým palivom. Vôbec nepokrytých rozvodom plynu je 356 osídlení (44,3 percenta).

Najmenej dostupnou inžinierskou sieťou v rómskych osídleniach je verejná kanalizácia. Až 56,4 percenta všetkých sledovaných osídlení je úplne nepokrytých verejnou kanalizáciou. Jej reálne využívanie je však vysoké (82,5 percenta osídlení s úplným pokrytím verejnou kanalizáciou).

Aký majú hlas?

V histórii samostatnej Slovenskej republiky vzniklo množstvo rómskych politických iniciatív a politických strán. Rómovia kandidovali aj za majoritné strany vo voľbách na všetkých úrovniach. No štatistiky ukazujú, že i napriek početnej iniciatíve zo strany Rómov je ich šanca dostať sa do volených funkcií veľmi nízka. Vzhľadom na ich podiel v celkovej populácii Slovenska sú tak v politickej sfére výrazne podreprezentovaní.

 Lepšie výsledky dosahujú Rómovia v regionálnych a komunálnych voľbách. Do mestských a obecných zastupiteľstiev bolo v posledných komunálnych voľbách v novembri 2014 zvolených 35 rómskych starostov a primátorov (1,2 percenta z celkového počtu) a 400 rómskych poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev (1,9 percenta).

Dá sa pozorovať trvalý nárast oproti predošlým voľbám. V roku 2006 bolo zvolených 19 rómskych starostov a primátorov a o štyri roky neskôr 29 rómskych starostov. Rovnako stúpa aj počet rómskych poslancov v mestských a obecných zastupiteľstvách. Pred deviatimi rokmi ich bolo 220 a v roku 2010 už o polovicu viac, teda 330.

Podobná situácia je aj v regionálnych voľbách. Vo voľbách v roku 2005 ešte nebol zvolený žiadny z 39 rómskych kandidátov do regionálnych parlamentov, v roku 2009 to už boli dvaja rómski poslanci v župných parlamentoch v Prešove a v Košiciach. Tomáš Hrustič z Ústavu etnológie SAV k tomu dodáva: „Mohlo by sa zdať, že v prípade zvolených rómskych poslancov do obecných zastupiteľstiev ide o relatívne vysoké čísla a Rómovia sú v obecných zastupiteľstvách reprezentovaní dostatočne.

Ak si však uvedomíme absolútne čísla, tak vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v roku 2014 bolo zvolených celkovo 2907 starostov a primátorov a 21 020 poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev. Z tohto hľadiska je podiel zvolených Rómov v orgánoch obcí a miest skutočne len veľmi nepatrný a o reprezentatívnom zastúpení sa ešte v žiadnom prípade nedá hovoriť.“

V súčasnosti zastupuje rómsku menšinu v národnom parlamente iba jeden poslanec. V histórii samostatnosti Slovenska je Peter Pollák dokonca vôbec prvým poslancom rómskej národnosti v Národnej rade. Sledovanie výsledkov volieb po roku 2000 ukazuje, že oproti regionálnym a komunálnym voľbám je stále pomerne ťažké dosiahnuť väčšie zastúpenie Rómov práve v Národnej rade.

Hrustič upozorňuje na niekoľko problémov, ktoré spôsobujú dlhodobú absenciu rómskych poslancov v parlamente. Voliči sa podľa neho do veľkej miery správajú rozdielne v parlamentných voľbách a vo voľbách regionálnych či komunálnych. Šance rómskych kandidátov na zvolenie do verejnej funkcie sa síce v prípade spojenia so štandardnou stranou zvyšujú, problémom je však ich umiestnenie na nižších miestach kandidátnych listín.

Hoci keď sa v tomto smere dá pozorovať určité zlepšenie – počet rómskych kandidátov aj vo väčších stranách stúpa a darí sa im postupne obsadiť vyššie miesta na kandidátkach – etnické rozloženie síl v parlamente stále nemožno považovať za optimálne.

Ak by mal byť parlament „zrkadlom“ spoločnosti a etnické zloženie parlamentu by malo zodpovedať demografickej štruktúre obyvateľov, potom by počet rómskych poslancov musel byť oveľa vyšší ako súčasný jeden poslanec. Až o desať viac, teda 11 rómskych poslancov a poslankýň zo 150-členného zboru by zodpovedalo slovenskej realite.

 

Článok vyšiel 30. októbra 2015 v Denníku N.