Multikulti.sk

Články

Majetkovo-právny vzťah k pozemkom

07.12.2015 - Alexander Mušinka, PhD.

Majetkovo-právny

foto: Tomáš Rafa

Jednou z nosných aktivít Splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Petra Polláka je aj majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov, na ktorých sa nachádzajú rómske obydlia. V laickej verejnosti i médiách dominuje presvedčenie, že rómske obydlia (primárne tie v rómskych osadách) sa nachádzajú na majetkovo-právne nevysporiadaných pozemkoch, ktoré patria predovšetkým príslušníkom majority.

Uvedené presvedčenie dopĺňa predstava, že si Rómovia nevysporiadané pozemky svojvoľne prisvojili  a postavili si na nich nelegálne obydlia, čím došlo k porušeniu zákonov Slovenskej republiky a k porušeniu práv majiteľov pozemkov pod rómskymi obydliami. Podobne ako pri ďalších témach spájaných s Rómami, aj v tomto prípade existuje obrovský rozdiel medzi prezentovaným obrazom a skutočnosťou a aj táto téma je zaťažená veľkým množstvom poloprávd, mýtov, stereotypov a výmyslov.

Skôr ako prejdem ku konkrétnym číslam a podloženým informáciám, chcem zdôrazniť, že majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov, na ktorých sa nachádzajú rómske obydlia, je skutočne jednou z veľmi dôležitých otázok a kompetentné orgány by jej mali venovať primeranú pozornosť. Zároveň však musím jednoznačne povedať, že situácia v tomto smere je výrazne lepšia ako jej mediálny obraz a laické predstavy. Nedávno vydaný Atlas rómskych komunít na Slovensku 2013 sa zaoberal aj touto diskutovanou otázkou. Použitá metodika v rámci atlasu umožnila zistiť majetkovo-právny vzťah k pozemkom iba v  prípadoch, kedy Rómovia v príslušnej obci bývajú koncentrovane: v osídleniach vo vnútri miest a obcí (najčastejšie sú to ulice, štvrte a pod.), v osídleniach na okraji miest a obcí alebo v segregovaných osídleniach. Iba na takto urbanisticky presne vymedzených územiach bolo možné v rámci uvedeného výskumu zisťovať majetkovo-právny vzťah Rómov k pozemkom. V prípade Rómov, ktorí žijú v rozptyle medzi majoritným obyvateľstvom – a tých je až 46,5% (viac ako 187 tisíc) zo všetkých Rómov na Slovensku - uvedené zisťovanie nebolo možné. Avšak vzhľadom na charakter skupiny Rómov žijúcich v rozptyle i na základe vyjadrení predstaviteľov samospráv, je možné s vysokou pravdepodobnosťou tvrdiť, že pozemky, na ktorých títo Rómovia žijú, sú v drvivej väčšine majetkovo-právne vysporiadané. Zvyšných 53,5% Rómov na Slovensku býva v koncentrovaných osídleniach, pričom v osídleniach vo vnúti miest a obcí býva 11,5 % všetkých Rómov na Slovensku (viac ako 46 tisíc), v osídleniach na okraji miest a obcí 23,6 % všetkých Rómov na Slovensku (viac ako 95 tisíc) a v segregovaných osídleniach iba 18,5 % všetkých Rómov na Slovensku (viac ako 73 tisíc).

Ak budeme sledovať jednotlivé osídlenia, v ktorých Rómovia žijú koncentrovane, tak percentuálne sú najčastejšími majiteľmi pozemkov, na ktorých sú postavené obydlia, samotní Rómovia. Celkovo sa jedná o 35% všetkých pozemkov. Práve na pozemkoch vlastnených Rómami sú postavené predovšetkým legálne individuálne stavby (murované domy alebo drevenice). Percentuálny podiel Rómami vlastnených pozemkov takmer presne koreluje s celkovým počtom ľudí žijúcich v legálnych murovaných domoch a dreveniciach, t.j. v takých, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností. Legálne domy a drevenice obýva 33,5% všetkých Rómov bývajúcich v koncentrovaných osídleniach.

Druhým najščastejším vlastníkom pozemkov v takýchto osídleniach sú obce, v ktorých katastri sa konkrétne osídlenia nachádzajú. Obce vlastnia 31% pozemkov vo všetkých osídleniach. Na uvedených pozemkoch sú veľmi často postavené obecné byty alebo v poslednom období dominujúce nájomné byty nižšieho štandardu. Práve v týchto obecných domoch a bytoch býva celkovo 29,4% všetkých Rómov, ktorí bývajú v osídleniach.

Na základe spomenutých zistení môžeme konštatovať, že dve tretiny pozemkov, na ktorých sú koncentrované rómske osídlenia, je možné považovať za majetkovo-právne vysporiadané alebo ľahko vysporiadateľné. Zostávajúca jedna tretina pozemkov je vlastnícky rozdelená nasledovne: iba približne 20 % pozemkov v osídleniach obývaných Rómami patrí známym vlastníkom bývajúcim mimo osídlení (najčastejšie členom majority); približne 5 % pozemkov patrí neznámym vlastníkom; zostávajúcich približne 9 % pozemkov vlastnia iní vlastníci ako napríklad cirkev, Slovenský pozemkový fond (SPF), štátne inštitúcie, právnické osoby a pod.

Keď hovoríme o majetkovo-právnom vysporiadaní pozemkov, t.j. o ich (ne)legalite, musíme si uvedomiť niekoľko ďalších rovín tejto problematiky. V prvom rade je nevyhnutné brať do úvahy historický kontext. Drvivá väčšina súčasných rómskych osídlení nevznikla svojvoľne v posledných rokoch, ale je výsledkom procesov, ktoré začali ešte v hlbokej minulosti. Minimálne časť rómskych osídlení vznikla ešte pred vznikom prvej Československej republiky (t.j. pred  rokom 1918), ďalšia časť počas vojnového Slovenského štátu, kedy boli mnohí Rómovia presunutí z pôvodných osídlení na odľahlé miesta, kde po druhej svetovej vojne už zostali. Pravdepodobne najväčšia časť osídlení vznikla po roku 1948, kedy bývalý režim vyčlenil miesto a pozemky na bývanie Rómov, no túto skutočnosť už pozabudol zaniesť do katastrálnych máp. Lapidárne povedané, väčšina osídlení vznikla ako výsledok legálnych akcií mocenských štruktúr (t.j. štátu) v príslušnej dobe, čo vo svojej práci Historický vývoj rómskych osád na Slovensku a problematika vlastníckych vzťahov k pôde („nelegálne osady“) detailne objasňuje historička Anna Jurová, ktorá sa dlhodobo venuje dejinám Rómov.

Ďalšiu rovinu skúmaného problému vystihuje otázka, či má štát aktívne vstupovať do legalizačného procesu? Podľa nášho názoru jednoznačne áno. Ako sme pred chvíľou uviedli, v mnohých prípadoch to bol práve štát, ktorý (ne)legálnu situáciu zapríčinil. Koniec koncov v  súčasnom slovenskom právnom poriadku už jeden podobný precedens existuje. Ide o zákon č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, kedy právne nastala veľmi podobná situácia ako v prípade rómskych osídlení. Aktuálnou sa v legalizačnom procese stáva aj otázka ceny pozemkov. Za akú by si ich mali Rómovia odkupovať? Mala by vychádzať z ceny pozemkov v čase presídlenia Rómov? Mala by to byť cena trhová, t.j. vychádzať zo súčasných cien v danej lokalite? Pokiaľ áno, čo to znamená? Mala by sa odvíjať od ceny bežnej v danej obci alebo od ceny bežnej v rómskom osídlení? Alebo by sa cena mala odvíjať iba od administratívnych nákladov, ktoré obec vynaložila na vysporiadanie pozemkov?

Podobných otázok by sme mohli nájsť mnoho a mnoho je aj príkladov ilustrujúcich jednotlivé prípady. Napríklad v jednej z obcí popradského okresu vysporiadali pozemky pod rómskymi obydliami bezplatne. Samospráva ako dôvod uviedla, že obydlia boli v obci už v medzivojnovom období a majitelia pozemkov sa museli s Rómami dohodnúť na vyrovnaní už vtedy, inak by ich na nich nenechali bývať. V jednej z obcí, kde USVRK pilotne overuje legalizáciu (Čierny Balog) sa rozhodli, že pozemky budú predávať so 100%-ným ziskom. Od súkromných vlastníkov samospráva pozemky vykúpila za 2,50€, no Rómom boli predané za 5€ s odvolaním sa na trhovú cenu v obci. Otázne je, nakoľko bol postup samosprávy etický. Pokiaľ boli pôvodní vlastníci ochotní predať pozemky za 2,50€, tak potom to je trhová cena a znevýhodnení sú Rómovia. Pokiaľ je však trhová cena skutočne 5€, znevýhodnení boli súkromní vlastníci. Opačný prístup zvolili napríklad v obci Ostrovany. Obec tu pozemky pod osídlením najskôr vymenila s cirkvou, aby ich následne ponúkla na predaj Rómom. Cena pozemkov vychádzala zo znaleckého posudku a bola navýšená o administratívne náklady obce. Výsledná cena bola približne o polovicu nižšia ako cena podobných pozemkov v iných častiach obce.

Bez ohľadu na mieru a etiku jednotlivých prístupov som presvedčený, že legalizácia pozemkov zmysel má a predstavuje jeden z primárnych krokov k stabilizácii a následnej integrácii Rómov do širšej spoločnosti. Majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov je totiž prvým krokom, ktorý následne umožňuje dodatočnú legalizáciu alebo výstavbu domov, inžinierskych sietí, infraštruktúry a pod. v príslušných osídleniach, čím sa zvýši celková životná úroveň ľudí tam žijúcich.