Multikulti.sk

Články

Hlas migrantov na Slovensku nepočuť

30.06.2015 - Zuzana Bargerová - Liga za ľudské práva

Hlas

foto: tranzit.sk

Migranti, občania EÚ a štátni príslušníci tretích krajín s oprávneným pobytom na Slovensku, predstavujú 1.4% populácie našej krajiny. Na konci roka 2014 u nás s oprávnením na pobyt žilo 29.171 štátnych príslušníkov tretích krajín a 47,544 občanov EÚ, EHP a Švajčiarska. Ako ukazujú štatistiky, až 80% z nich už z hľadiska ich právneho statusu je možné považovať za usadených migrantov, pretože im bol udelený trvalý pobyt, ktorý im v rôznych oblastiach ich integrácie a života na Slovensku priznáva vyššiu mieru práv ako novoprichodzím cudzincom.

Získanie trvalého pobytu na území Slovenska však nie je ani po 5 rokoch prechodného pobytu samozrejmosťou, rovnako ako udelenie štátneho občianstva po ôsmich rokoch trvalého pobytu. A plné občianske a politické práva formálne získa až naturalizovaný migrant, ktorému po 8 rokoch trvalého pobytu a 2 rokoch čakania na vybavenie žiadosti o udelenie štátneho občianstva vyhovie Ministerstvo vnútra SR.

To znamená, že plne integrovaní, usadení cudzinci, ktorým ešte nebolo udelené štátne občianstvo, majú po dlhú dobu ich života na Slovensku len čiastočnú možnosť ovplyvňovať veci verejné. A iba na lokálnej úrovni, keďže im volebné zákony priznávajú právo voliť a byť volení do orgánov územnej samosprávy obcí a VÚC. Občania EÚ smú navyše voliť aj do Európskeho parlamentu, ak majú v SR trvalý pobyt. Počet oprávnených voličov, ktorí sú cudzincami, sa pohybuje okolo 56 000 (nakoľko údaj o trvalom pobyte zahŕňa aj bližšie neurčený počet detí). Podiel štátnych príslušníkov tretích krajín (bez občanov EÚ) na tomto počte bol zhruba 0,1 %. Údaj o skutočnej volebnej účasti tejto skupiny obyvateľov na ostatných voľbách však nie je možné zistiť.

Formálne možnosti politickej účasti migrantov

Ako sme na tom z formálneho hľadiska v porovnaní s inými krajinami EÚ, pokiaľ ide celé spektrum možností politickej participácie cudzincov, vyhodnocuje renomovaný európsky porovnávací výskum MIPEX.

Ten konštatuje, že odhliadnuc od obmedzeného volebného práva cudzincov na lokálnej úrovni, Slovensko neprikladá občianskej či politickej účasti cudzincov žiadnu váhu. Občania tretích krajín síce na Slovensku smú voliť na lokálnej úrovni (podobne ako je tomu v Estónsku, Maďarsku, Litve a Slovinsku), avšak sú im upierané iné základné politické slobody. Nesmú byť členmi politických strán, za ktoré na lokálnej úrovni kandidujú, nakoľko podľa slovenskej ústavy a zákona o politických stranách a hnutiach môžu politické strany zakladať a byť ich členmi iba občania SR. Formálna stránka právnej úpravy teda rovnosť medzi kandidátmi nezaručuje.

Pokiaľ ide o ďalšie možnosti migrantov podieľať sa na správe vecí verejných, MIPEX za negatívum v tejto oblasti integrácie považuje napríklad skutočnosť, že cudzinci bez trvalého pobytu nemôžu získať licenciu na televízne a rozhlasové vysielanie (na rozdiel od ostatných 28 porovnávaných krajín). Možnosť podieľať sa na tvorbe verejných politík v oblastiach týkajúcich sa práv či integrácie cudzincov je, podľa tohto výskumu, tiež slabá. Neexistuje žiadny poradný alebo konzultačný orgán, ktorý by na národnej alebo lokálnej úrovni umožnil v dôležitých momentoch zaznieť hlas migrantov samotných. Naposledy boli cudzinci prostredníctvom zástupcov niektorých ich komunít prizývaní k tvorbe Koncepcie integrácie cudzincov v Slovenskej republike v roku 2009, avšak ich združenia a komunity nemajú priestor a možnosti na dlhodobú systematickú činnosť, keďže im štát nepomáha s financovaním aktivít a ich práca je do značnej miery závislá od projektov Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín (EIF).[1] K tvorbe novej Integračnej politiky schválenej vládou v januári 2014, ani k procesu tvorby Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike však zástupcovia migrantov prizývaní neboli, čo kritizovali viaceré mimovládne organizácie pracujúce s migrantmi.

Sporadicky a v malých počtoch sa cudzinci zúčastňovali odborných stretnutí neformálneho fóra, ktoré od roku 2010 do roku 2013 pod názvom Integračné fórum organizovalo (v súčasnosti už neexistujúce) Centrum pre koordináciu integrácie cudzincov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Pozitívnym signálom sa teda javilo, že v kapitole 3 Integračnej politiky bola výzva Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť zvážiť vytvorenie osobitného Výboru pre práva cudzincov pri Rade. Ako je však možné vyčítať z aktuálneho znenia Akčného plánu k Integračnej politike na roky 2014–2016 zo septembra minulého roku, je zrejmé, že ani tento výbor v dohľadnej dobe vytvorený nebude.

Má verejnosť záujem počuť názor cudzincov?

Podľa výskumu postojov verejnosti voči cudzincom publikovaného v roku 2009, politický diskurz sa zameriava viac na ochranu bezpečnosti krajiny a kontrolu hraníc ako na prínosy imigrácie, čo sa v konečnom dôsledku odráža aj vo verejných postojoch Slovákov voči migrantom. A to je napokon úzko spojené s neochotou obyvateľstva prijímať rozmanitosť akéhokoľvek druhu.[2] Ako konštatuje tento výskum, aj mediálne pokrytie témy je slabé a nevyvážené.

Centrum pre výsku etnicity a kultúry (CVEK) a Nadácia otvorenej spoločnosti (NOS-OSF) publikovali koncom roka 2012 výskum verejnej mienky v oblasti pravicového extrémizmu, pričom priamo postojom verejnosti voči cudzincom, migrácii a diverzite výskumníčky venovali celú jednu kapitolu.[3] Zaujímavosťou je, že až približne 60% respondentov výskumu bolo viacmenej proti tomu, aby cudzinci zastávali akékoľvek politické funkcie, hoci diverzitu ako takú považovali za prínosnú.

Prečo im dať hlas?

Známy sociológ Michal Vašečka v jednom z výskumov publikovaných v roku 2009 konštatuje, že umožnenie politickej participácie cudzincov v politických štruktúrach je významným indikátorom miery integrácie, a že pre mnohých teoretikov je aj jedným z najkľúčovejších indikátorov úspešnosti integrácie a otvorenosti krajiny, keďže do značnej miery podmieňuje ostatné roviny a prístup cudzincov k spoločenským zdrojom, vďaka možnosti ovplyvňovať svoje podmienky legálnymi, demokratickými spôsobmi. [4]

Miera možností politickej participácie cudzincov a cudziniek na správe vecí verejných by podľa nášho názoru nemala ostať čisto v osídlach priania verejnej mienky, ale mala by byť cielene súčasťou uvažovania a hodnôt politických elít, ktoré by mali byť vo svojom rozhodovaní zbavené predsudkov a neodôvodneného strachu z nových menšín.

Súčasné legálne možnosti zapojenia usadených migrantov do verejného života totiž nepostačujú a sú nespravodlivé - ak ich je v praxi ťažké naplniť, ak cudzinci nemajú zastúpenie v poradných orgánoch vlády alebo rozhodovaní na lokálnej úrovni a ak právo voliť a byť volený nie je plnohodnotne podporené možnosťou členstva v politických stranách.

Právnu pomoc v oblasti integrácie cudzincov poskytuje Liga za ľudské práva vďaka projektu „Právna poradňa pre pobyt a občianstvo 4“ podporeného z Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín (program Solidarita pri riadení migračných tokov). Tento článok vznikol v rámci uvedeného projektu a bol aktualizovaný pre festivalový spravodaj. Názory prezentované v článku sú výlučne názormi autorky. Európska komisia nezodpovedá za obsah a akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

 


[1]Zdroj: www.mipex.eu/slovakia

[2] Michal Vašečka: Postoje verejnosti voči cudzincom (IOM, 2009).

[3] Elena Gallova Kriglerova – Jana Kadlecikova: Verejná mienka v oblasti pravicového extrémizmu (OSF, 2012).

[4]Michal Vašečka – Ctibor Košťál: Integrácia migrantov – vieme čo chceme? (Univerzita Komenského, 2009).

[5] Právnu pomoc v oblasti integrácie cudzincov poskytuje Liga za ľudské práva vďaka projektu „Právna poradňa pre pobyt a občianstvo 4“ podporeného z Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín (program Solidarita pri riadení migračných tokov). Tento článok vznikol v rámci uvedeného projektu a bol aktualizovaný pre festivalový spravodaj. Názory prezentované v článku sú výlučne názormi autorky. Európska komisia nezodpovedá za obsah a akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.