Multikulti.sk

Články

Anketa - Všoebecné zhodnotenie vládnych opatrení v oblasti rómskej verejnej politky

23.11.2015 -

Anketa

foto: Tomáš Rafa

Tak ako v predošlých odpočtoch sme sa okrem známkovania vybraných vládnych opatrení za uplynulé obdobie opýtali širšej skupiny predstaviteľov odbornej verejnosti – poslancov parlamentu, rómskych i nerómskych aktivistov, zástupcov verejnej správy či akademickej obce - aj na všeobecnejšie hodnotenie vlády a ich návrhy. V prvej otázke sme dali respondentom komentovať pozitíva verejných politík vo vzťahu k zlepšeniu situácie Rómov a Rómok na Slovensku. Keďže nadchádzajúci rok sa budú konať parlamentné voľby, v odpovediach na druhú otázku respondenti navrhujú budúcej vláde priority, na ktoré by sa mala primárne zamerať. Na otázky nám odpovedalo 34 oslovených osobností, za čo im veľmi pekne ďakujeme. Ich názory si môžete (v abecednom poradí) prečítať na nasledujúcich stranách.

Otázka 1.

1. Ktorú aktivitu súčasnej vlády počas jej funkčného obdobia považujete za najprínosnejšiu v súvislosti s postavením Rómov a Rómok na Slovensku? Prečo?

Otázka 2.

2. Čo by mali byť hlavné priority budúcej vlády v tejto oblasti?

 

Zuzana Balážová (Rómske advokačné a výskumné stredisko Skalica)

1. V oblasti vzdelávania sa začal realizovať národný projekt Prined. Filozofia inkluzívneho vzdelávania vychádza z myšlienky, že každé dieťa má právo na kvalitné vzdelanie bez ohľadu na jeho intelektuálne, psychické, sociálne, ekonomické, jazykové či náboženské okolnosti. Každé dieťa je aktívnou súčasťou vzdelávacej inštitúcie a tento pocit príslušnosti a dôležitosti je pre dieťa veľmi kľúčový v jeho socializácii. Tento projekt priniesol zúčastneným školám možnosť pracovať s odbornými zamestnancami, ktorých prítomnosť na základných školách je napríklad vo Veľkej Británii samozrejmosťou. Vzdelávanie "nevzdelávateľných" rómskych detí je investíciou do budúcnosti celej spoločnosti a tento projekt ukázal, že sa to naozaj dá. Ostáva dúfať, že jeho evaluácia prinesie do systému vzdelávania zmeny, ktoré sú potrebné.

2. Zo systému vzdelávania by mali byť odstránené všetky špeciálne formy a programy, ktoré prehlbujú segregáciu, stereotypy a sociálne vylúčenie. Ďalším krokom by malo byť realizovanie, resp. pokračovanie tých programov a prístupov, ktoré majú pozitívne výsledky v praxi.

Stano Daniel (Nadácia otvorenej spoločnosti)

1. Myšlienka vysporiadania pozemkov pod rómskymi osadami. Nie už tak samotná realizácia.

2. Férovosť a prevencia zneužívania opatrení.

Jana Dubovcová (verejná ochrankyňa práv)

1. Počas funkčného obdobia súčasnej vlády som vo vzťahu k rómskej národnostnej menšine nezaznamenala takú jej aktivitu, ktorá by priniesla reálnu pozitívnu zmenu v postavení Rómov a Rómok na Slovensku a v ich vnímaní väčšinovou spoločnosťou. Naopak, zaznamenala som nezáujem vlády o zlepšenie postavenia rómskej menšiny, ktorý sa prejavil, podľa môjho názoru, napríklad v neriešení a neprijímaní opatrení vo vzťahu k polícii, keď opakovane neprimerane zasahovala v rómskych osadách a v tom, že neboli včas prijaté opatrenia na odstránenie diskriminácie detí v školskom vzdelávaní. Taktiež vo vládnom postupe a odôvodňovaní opatrení v oblasti dávok v hmotnej núdzi.

2. Opatrenia na odstránenie diskriminácie v oblasti vzdelávania detí a opatrenia, ktorými vláda cielene podporí zamestnanosť Rómov a Rómok. Cieľavedomé podporovanie pozitívneho nastavenia verejnej mienky väčšinovej spoločnosti vo vzťahu k všetkým menšinám.

Vanda Durbáková (advokátka)

1. Žiadna mi, žiaľ, nenapadá.

2. Dôsledné napĺňanie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov o ľudských právach, ktoré Slovenská republika ratifikovala, ako aj odporúčaní medzinárodných organizácii. Prijatie zodpovednosti za prípady porušovania ľudských práv, ako napríklad praktizovanie násilných a vynútených sterilizácií rómskych žien, a prijatie účinného mechanizmu odškodnenia poškodených žien. Prijímanie opatrení na predchádzanie a odstraňovanie segregácie a diskriminácie rómskych deti na školách. Zabezpečenie účinného vyšetrovania prípadov policajného násilia prostredníctvom nezávislej inštitúcie. Zabezpečenie účinnej implementácie antidiskriminačnej legislatívy v praxi tak, aby poškodené osoby mali reálny prístup k spravodlivosti.

Miroslava Gajdošová (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR)

1. Iba za oblasť mládeže, ktorou sa zaoberá Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, bola v roku 2013 vytvorená nová Stratégia pre mládež na roky 2014 - 2020, ktorá navrhuje priority v oblasti sociálneho začlenenia, vzdelávania, zamestnanosti, práce s mládežou, zdravia, zdravého životného štýlu a podobne.

2. V oblasti mládeže by to malo byť prepojenie formálneho a neformálneho vzdelávania mládeže s nedostatkom príležitostí, rozvíjanie kompetencií mládeže a zabezpečenie podporných mechanizmov pre deti a ich rodiny.

Elena Gallova Kriglerová (Centrum pre výskum etnicity a kultúry)

1. Za najdôležitejšie pozitívum považujem kvalitnú prácu na príprave akčných plánov v rámci plnenia Stratégie. Oceňujem participatívnosť a kvalitné odborné vedenie tohto procesu, počas ktorého sa, minimálne v oblasti vzdelávania, podarilo nadviazať konštruktívny dialóg s relevantnými inštitúciami a navrhnúť tak kvalitné opatrenia, pri ktorých je možné sledovať progres a efektivitu ich napĺňania.

2. Dôsledná (priestorová) desegregácia škôl a postupné rušenie špeciálnych škôl s cieľom vytvárať "školu pre všetkých", pričom je nevyhnutné školám poskytnúť dostatočnú podporu a služby, aby vedeli reagovať na potreby všetkých detí. Obnovenie komplexného prístupu v práci s marginalizovanými komunitami - jednotlivé opatrenia by nemali byť realizované izolovane, ale v napojení na ďalšie oblasti (bývanie, sociálna práca, zdravotnícka asistencia, vzdelávanie a vytváranie podmienok na zamestnávanie). Zároveň by financovanie jednotlivých programov pre obce malo byť podmienené vypracovaním stratégie komplexného prístupu a monitorovaním efektivity jeho napĺňania. Prijímanie dočasných vyrovnávacích opatrení vo všetkých oblastiach, kde dochádza k znevýhodňovaniu Rómov.

Imrich Holečko (OZ Ľudia a perspektíva)

1. Vytvorenie príležitosti vykonávať aktivačné práce formou dobrovoľníckej činnosti v neziskových organizáciách. Povinnosťou týchto organizácií je zamerať sa na človeka, na jeho rast a skvalitnenie jeho života, čo väčšina z nich aj realizuje. Samospráva sa zameriava skôr na vytvorené hodnoty v rámci aktivačných prác. Preto je činnosť v neziskových organizáciách pre nezamestnaných väčším prínosom.

2. Výraznejšia podpora zamestnanosti znevýhodnených rómskych občanov a zvyšovanie motivácie pracovať. Dôsledné vyžadovanie povinností, dôsledné dodržiavanie zákona, ale aj rovnakých práv a príležitostí.

Rudolf Chmel (poslanec NR SR (Most-Híd), predseda Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny)

1. Zrejme sa viacerí zhodneme, že vyčlenenie finančných prostriedkov v rámci Operačného programu Ľudské zdroje, ako aj samotný balík Take Away sú pozitívnym signálom integrácie marginalizovaných skupín.

2. Hlavným cieľom musí byť napĺňanie všetkých cieľov a prioritných osí, ktoré sú v operačnom programe špecifikované. Je nutné, aby sa zabránilo takej policajnej brutalite ako v prípadoch v Moldave, Vrbnici či inde. Je nemysliteľné, aby bolo niečo podobné v 21. storočí v demokratickom štáte tolerované.

Ingrid Kosová (Quo Vadis)

1. Národné projekty Take away, Zdravé komunity, Komunitné centrá, Terénna sociálna práca - pretože zaručujú jednotné metodické vedenie i koordináciu aktivít, čím sa štandardizuje a teda aj zvyšuje kvalita poskytovaných služieb, ale najmä posilňuje kontinuita služieb a financií na štyri až sedem rokov.

2. Po ôsmich rokoch opakovania a vyvracania tých istých stereotypov o Rómoch som presvedčená, že žiadny politik či politička nezačne so systematickými, dlhodobými a vysoko nákladnými opatreniami bez podpory a pochopenia verejnosti (voličov). Aj preto vnímam narastajúce napätie a protirómske nálady v krajine ako základnú bariéru rozvoja rómskych komunít. Mojím odporúčaním je zamerať sa na prácu s médiami, boj s xenofóbiou, rasizmom a anticigánizmom, čo v súčasnosti s obmedzenými zdrojmi vykonávajú len mimovládky. S tým súvisí aj uplatňovanie a využívanie antidiskriminačného zákona v praxi, či uplatňovanie afirmatívnej akcie vo všetkých oblastiach.

Jakub Kratochvíl (OZ Jablko)

1. Môže to znieť paradoxne, ale aktivity pani Dubovcovej a jej tímu, ktorými jej úrad upozorňuje na zlyhania či často zámerné porušenia ľudských práv inštitúciami, ktoré priamo spadajú pod súčasnú vládu.

2. Ak bude zloženie vlády také, ako v súčasnosti, tak radšej nech nerobia nič. No ak by náhodou bolo slušnejšie, malo by viac spolupracovať s malými regionálnymi organizáciami, ktoré ťažkostiam komunít rozumejú. Spolu s nimi by mali identifikovať modely, ktoré za 25 rokov ako-tak fungovali a skúsiť ich použiť plošne. Ale ako hovorí Peter Bálik, ono sa to zlepší, keď bude v jedenástke slovenskej futbalovej reprezentácie Róm.

Patrik Krebs (Divadlo bez domova)

1. Neviem.

2. Vzdelávanie, tréningy rómskych terénnych pracovníkov.

Zuza Kumanová (In Minorita)

1. Vláda SR sa okrem zásahov policajtov v rómskych osadách nevyjadrovala. Zásahy hodnotila pozitívne, čím dala jasne najavo svoj vzťah k rómskym komunitám. Počiatočná iniciatíva ministra Kaliňáka sa vytratila, splnomocnenec Pollák je opozičný poslanec a to je cítiť i z prístupu vlády. Samostatnou kapitolou je programovanie na obdobie 2014-2020, kde sa podarilo vyrokovať takmer 450 miliónov eur, ale podmienky nastavenia majú vážne nedostatky. Ak by došlo k použitiu zdrojov podľa schváleného modelu, hrozí riziko neadresného a nevhodného použitia a zároveň sa výrazne zmení pozícia Úradu splnomocnenca vlády SR.

2. Dôsledná implementácia Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020. Pravidelné vyhodnocovanie politík. Taktiež hospodárne a adresné použitie zdrojov EÚ a revízia ich súčasného nastavenia.

Jarmila Lajčáková (Centrum pre výskum etnicity a kultúry)

1. Dovolím si uviesť dve. Jednu, ktorá má pravdepodobne pomerne okamžitý efekt - udržanie a rozšírenie programu Zdravé komunity. Program je príkladom žiadúcej politiky dočasných vyrovnávacích opatrení v tom, že približuje zdravotnú starostlivosť marginalizovaným Rómom a vytvára pracovné miesta pre Rómov ako asistentov zdravotnej osvety. Druhou, ktorá môže mať dlhodobo pozitívny dopad, je príprava nových a revidovaných akčných plánov k Stratégii SR pre integráciu Rómov. Dúfam, že aj po medzirezortnom pripomienkovom konaní budú obsahovať konkrétne úlohy.

2. Rozumne nastaviť výzvy štrukturálnych fondov, ako aj konkrétne politiky, t.j. konečne zreformovať základné školstvo smerom k zvýšeniu jeho inkluzívnosti a aktívne podporiť desegregáciu (účasť škôl v národných programoch podmieniť záväzkom desegregovať). Zamerať sa na programy zamestnanosti, okrem iného prostredníctvom sociálneho verejného obstarávania pri využívaní eurofondov a súčasne zrušiť podmienenosť základnej dávky. Investovať do výkupu pozemkov, legalizácie existujúcich stavieb a prestupného bývania namiesto búrania obydlí.

Slávka Mačáková (ETP Slovensko)

1. Prípravu nových akčných plánov k Stratégii pre integráciu Rómov, pretože dáva nádej, že niektoré z overených a funkčných modelov integrácie v oblasti bývania a zamestnávania sa uplatnia v praxi. Tiež začiatok realizácie národného projektu Komunitné centrá, pretože poskytovanie komplexných, integrovaných sociálnych služieb a vzdelávania modelom "od kolísky po kariéru" dáva obyvateľom z marginalizovaných rómskych komunít nádej do budúcnosti.

2. Legálna svojpomocná výstavba rodinných domov v osobnom vlastníctve a podpora individuálnych stavebníkov financovaná prostredníctvom mikropôžičiek a sporenia v kombinácii s finančným vzdelávaním a poskytovaním terénnej sociálnej práce a odbornej pomoci stavebného koordinátora a stavebného dozoru pri výstavbe.

Jozef Miškolci (SGI – Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť)

1. V júni 2015 boli predstavené legislatívne zmeny školského zákona, ktoré by údajne mali zabraňovať segregácii detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Hoci si vôbec nemyslím, že nejakým výrazným spôsobom sa týmito novelami zákona upraví nadmerné zastúpenie rómskych detí v špeciálnom školstve, rád by som ocenil aspoň jednu z týchto zmien. Štátnej školskej inšpekcii bolo konečne explicitne umožnené kontrolovať činnosť školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie a iných relevantných subjektov ovplyvňujúcich zaraďovanie dieťaťa alebo žiaka či žiačky do konkrétnej formy vzdelávania a výchovy. Je síce otázne, ako k tejto úlohe bude inšpekcia pristupovať, tento krok však aspoň vysiela signál, že so súčasnými diagnostickými postupmi nie je všetko v poriadku.

2. Budúca vláda by si mala v oblasti vzdelávania stanoviť minimálne dve priority: prvou z nich je podpora bezplatného a kvalitného predprimárneho vzdelávania a prípravy pre všetky deti od troch rokov, resp. cielené odstraňovanie bariér pri vstupe do predprimárneho vzdelávania, ktoré zažívajú rómski rodičia detí v predškolskom veku. Druhou prioritou by mala byť personálna a materiálna podpora hlavného vzdelávacieho prúdu, aby dokázal lepšie rozvíjať všetky deti, resp. navýšenie počtu odborných zamestnancov (špeciálnych pedagógov, sociálnych pedagógov, psychológov a asistentov) v bežných triedach. V prípade oboch týchto priorít je nutné dbať na vytváranie väčšej dôvery a spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami a rómskymi rodičmi.

Alexander Mušinka (Ústav rómskych štúdií, Prešovská univerzita)

1. Proces legalizácie pozemkov, ďalej tzv. kontajnerové školy, terénna sociálna práca a projekt Zdravé komunity. Ide o nastavenie vhodnej organizačnej a materiálno-technickej bázy pre ďalšie aktivity v rámci tejto témy.

2. Jednoznačne zlepšenie postavenia Rómov na trhu práce. To sa dosiahne okrem iného aj stabilizáciou a systematizáciou už začatých aktivít - stabilizáciou postavenia terénnych sociálnych pracovníkov a ich asistentov, zdravotných asistentov a pod. Nie v rámci projektov, ale v rámci štátneho rozpočtu. Ďalej reálnou reformou vzdelávacieho systému, pokračovaním procesu legalizácie pozemkov. Najdôležitejšie je však prestať s prezentovaním Rómov iba ako problému, ale naopak poukázať na ich pozitíva alebo možné prínosy pre túto spoločnosť - ich demystifikáciu prostredníctvom jasných údajov a čísel. Inými slovami zmeniť celú negativistickú rétoriku tejto vlády voči Rómom.

Laco Oravec (Nadácia Milana Šimečku)

1. Prípravu programov financovaných zo štrukturálnych fondov EÚ v období 2014-2020 zameraných na rómske marginalizované komunity a revíziu akčných plánov k Stratégii SR pre integráciu Rómov do roku 2020. Najväčšie pozitívum vidím v pomerne odbornej diskusii k obom dokumentom a v participácii širokého okruhu zainteresovaných organizácii a jednotlivcov. Vďaka tomu možno aspoň dúfať, že realizácia verejných politík vo vzťahu k vylúčeným Rómom nebude až takým fiaskom, ako v uplynulých rokoch.

2. Dôsledné plnenie "rómskej stratégie", odbyrokratizovanie národných projektov, väčšie zapojenie tretieho sektora do spolupráce s vládou a samosprávami.

Michal Páleník (Inštitút zamestnanosti)

1. Nanešťastie, súčasná vláda nemala snahu a ani nezačala reálne zlepšovať podmienky marginalizovaných rómskych komunít. Opatrenia, ktoré sa realizovali, boli buď nárazové a krátkodobé (terénni sociálni a zdravotní pracovníci), napĺňali práva dané ústavou (kontajnerové základné školy), prácou neziskového sektora boli určené súdom (zníženie segregácie v školách), boli prenesené z vlády na plecia iných (nájomné byty, zdravé komunity), alebo úplne absentovali (zamestnanosť).

2. Nech už sú aktivity v oblasti zlepšovania vzdelávania, bývania či zdravia osôb najviac vzdialených od spoločnosti (na Slovensku najmä marginalizované rómske komunity) akokoľvek dobre nastavené a financované, ich efekt je viditeľne nižší, ak neexistuje reálna šanca na ako-tak normálne a hlavne formálne zamestnanie. Zároveň, v súčasnosti neexistuje jednoduchá možnosť ako pri realizácii zákazky (napr. obnovy hradov, stavby cyklochodníkov alebo výstavby nájomných domov) zabezpečiť, aby väčšinu prác odpracovali osoby najviac vzdialené od trhu práce. Úlohou novej vlády musí byť legislatívne zabezpečiť, aby takáto možnosť existovala, bola administratívne nenáročná, transparentná a efektívna (inkluzívny trh) a dedikovať dostatočné finančné prostriedky, aby sa nielen zamestnali desaťtisíce súčasných dlhodobo nezamestnaných, ale aj viditeľne zlepšili podmienky ich života.

Zuzana Pálošová (metodička)

1. Nemôžem vyslovene pozitívne hodnotiť takmer žiadnu aktivitu. Oceňujem však niektoré snahy, ktoré naznačujú "správnu cestu", aj keď s výhradami. Predškolské vzdelávanie k nim určite patrí, hoci vo forme, v akej to riešila vláda, nie je dostatočným riešením. Podobne vnímam aj rómske občianske hliadky, ktorých právomoci sú diskutabilné, rozhodne však ide o element, ktorý Rómom pomáha vo viacerých smeroch. Najpozitívnejšie hodnotím iniciatívu vysporiadať pozemky pod rómskymi osadami, ktorej rozsah však zatiaľ tiež nie je dostatočný.

2. V prvom rade vymožiteľnosť občianskych práv pre Rómov. Tomu by však malo predchádzať zvýšenie ich životnej úrovne a spoločenského postavenia a to je, podľa môjho názoru, dosiahnuteľné jedinou cestou - zamestnávaním Rómov. V súčasnosti vládne trend riešiť problémy Rómov prierezovo, teda vo všetkých oblastiach, čo však problémy len “kozmetikuje” a dočasne odstráni alebo zmierni následky. Nie je však riešením. Chudobu je možné riešiť len prácou a zlepšenie ekonomického statusu jednotlivcov a rodín už bude mať prirodzene za následok aj zlepšenie v ostatných oblastiach.

Kalmán Petocz (Helsinský výbor pre ľudské práva)

1. Konečne sa v praxi pristúpilo k vysporiadaniu pozemkov, i keď vo veľmi obmedzenej miere. Bez toho nie je možné efektívne využiť disponibilné zdroje na riešenie situácie priamo v marginalizovaných osadách.

2. Akákoľvek vláda by mala vychádzať z predpokladu, že problematika začleňovania rómskych komunít je skutočne interdisciplinárna, komplexná otázka, ktorá sa dá uspokojivo riešiť len v úzkej koordinácii a spolupráci jednotlivých rezortov, samosprávy, mimovládnych organizácií a samotných dotknutých. Zatiaľ aj pri zbežnom pohľade napríklad na pripravované národné projekty zo štrukturálnych a investičných fondov EÚ sú na mieste isté pochybnosti, či túto nevyhnutnosť každý zodpovedný subjekt chápe. Je tiež otázne, či je na koordináciu takejto úlohy vhodná funkcia splnomocnenca, ktorý je len poradným orgánom, a či práve rezort vnútra je najvhodnejším rezortom pre túto úlohu.

Alica Petrasová (Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní)

1. Národné projekty MRK 1 a Prined, pretože aspoň v náznakoch realizujú v školskej praxi inkluzívne vzdelávanie.

2. Vypracovať koncepciu a stratégiu inkluzívneho vzdelávania a zároveň explicitne podporovať inklúziu ako základný princíp vzdelávania vo všetkých školsko-politických opatreniach.

Miroslav Pollák (bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity, OZ Krásny Spiš)

1. Vláda dala od tejto témy ruky preč. Pokúsila sa čiastočne zaviesť princíp "nič nie je zadarmo", ktorého výsledkom je chaos a poberatelia dávok rôznych kategórií. Vláda pokračovala v silovej a represívnej politike, čoho najlepším príkladom sú policajné zásahy v osadách a ich krytie a samotné preradenie rómskej témy pod silový rezort. Úrad splnomocnenca kamufloval svoju činnosť tzv. Rómskou reformou, ktorá ani po 4 rokoch nie je pripravená. Vzhľadom na základné tézy reformy je to to najlepšie, čo sa jej mohlo stať. Úrad sa snažil strhávať na seba výkonnú moc a zabudol, že je koordinačným a poradným orgánom vlády a nedal na rokovanie vlády za celé obdobie žiadny materiál. Samotný splnomocnenec poňal činnosť v úrade ako permanentnú štvorročnú volebnú kampaň, kvôli ktorej si urobil aj vlastné noviny za štátne peniaze. Najmenej škodlivý bol asi jeho výlet za Indiánmi.

2. Odhodlanie pristúpiť k riešeniam komplexne a hlavne odborne, nie improvizačne, náhodne a účelovo politicky. Presadiť a realizovať akčný plán práce s verejnosťou za účelom odstraňovania predsudkov a zlepšenia vzájomného spolužitia. Opraviť a poriadne nastaviť čerpanie financií zo štrukturálnych fondov pre obdobie do roku 2020. Taktiež dostať Úrad splnomocnenca preč spod silového rezortu Ministerstva vnútra SR a začleniť ho pod podpredsedu (alebo predsedu) vlády, pod ktorého bude spadať agenda ľudských práv.

Vlado Rafael (eduRoma)

1. Novelu antidiskriminačného zákona, ktorá od apríla 2013 umožňuje uplatňovať dočasné vyrovnávacie opatrenia na rasovom, etnickom alebo národnostnom princípe.

2. Zásadná reforma školského systému.

Magdaléna Rothová (Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu)

1. Projekt Zdravé komunity. Poskytol prácu, vzdelanie, sociálne istoty a sprostredkoval zdravotnú starostlivosť priamo znevýhodneným občanom. Zamedzil šíreniu chorôb a umožnil  včasnú identifikáciu ohnísk ich výskytu. Sekundárnym efektom projektu je zvyšovanie sociálnych kompetencií jednotlivcov (asistentov osvety zdravia) prospešných pre nich osobne, pre komunitu a v neposlednom rade i celú spoločnosť.

2. Vzdelanie, zdravie a s tým priamo súvisiaca zamestnanosť, vysporiadanie pozemkov.

Rudolf Sivý (Zdravé komunity)

1. Vytváranie modulových škôl, ktoré poskytujú možnosť kvalitnejšieho vzdelania pre deti zo segregovaných komunít v obciach, kde kapacita doterajších škôl nie je postačujúca. Tento model postupne prebrali aj niektoré samosprávy v obciach, kde nežijú početné rómske komunity. Žiaľ, aj tento nápad nebol vo všetkých lokalitách realizovaný dostatočne.

2. Získať viac Rómov do radov štátnej polície a armády. Posilnenie oblasti vzdelávania v obciach s početnými marginalizovanými rómskymi komunitami a podpora tzv. sociálnych či obecných podnikov, ktoré by zamestnávali obyvateľov segregovaných komunít. Zmena rétoriky vo vzťahu k rómskym komunitám. Vytvoriť tlak na obce, aby zabezpečili pitnú vodu a dodržiavanie základných hygienických štandardov v segregovaných komunitách. Efektívne využívanie finančných zdrojov na integráciu marginalizovaných rómskych komunít s dôrazným prihliadnutím na transparentné zamestnávanie osôb v rámci projektov z verejných zdrojov a zdrojov Európskej únie, a to najmä v obciach s vysokou mierou nezamestnanosti a v najzaostalejších obciach zaradených do tzv. Take away balíkov.

Rado Sloboda (Centrum komunitného organizovania)

1. Za najprínosnejšie považujem nezrušenie Úradu splnomocnenca pre rómske komunity.

2. Odstránenie segregácie na základných školách.

Ľubomíra Slušná-Franz (Platforma na podporu zdravia znevýhodnených skupín)

1. Podporu projektu osvety zdravia v rómskych osadách Zdravé komunity a prevzatie fungujúceho modelu založeného na skúsenostiach mimovládnej organizácie. Projekt Zdravé komunity zvyšuje zamestnanosť ľudí z osád s prevažne základným vzdelaním, podporuje a motivuje ich v ďalšom vzdelávaní a preukázateľne zlepšuje zdravotný stav obyvateľov osád. Z 205 asistentov osvety zdravia pokračuje 29,9 % v ďalšom vzdelávaní a 52,38% koordinátorov pokračuje v štúdiu na vysokých školách. Projekt pokrýva 32 regiónov a 180 lokalít a spolupracuje na ňom 752 lekárov.

2. V oblasti zdravia zabezpečiť prístup ku kvalitnej pitnej aj úžitkovej vode pre každú domácnosť v osade a tiež dostupnosť využívania služieb zdravotnej starostlivosti.

Daniel Škobla (sociológ)

1. Za najprínosnejšiu aktivitu sa dá pokladať príprava na nové programové obdobie pre čerpanie štrukturálnych fondov EÚ. Tá spočívala v príprave operačných programov, špecificky operačného programu Ľudské zdroje, ktorý by mohol priniesť určité zlepšenie životných podmienok marginalizovanej rómskej populácie.

2. Za posledný rok je badateľná silnejšia tendencia vlády redefinovať problémy, ktorým čelia marginalizované skupiny rómskej populácie a symbolicky ich presunúť zo sociálno-ekonomickej a ľudskoprávnej sféry do "bezpečnostnej" oblasti. Toto je negatívna tendencia, ktorá zle analyzuje reálnu situáciu, zahmlieva skutočnú podstatu problémov a tým pádom znemožňuje nájsť riešenia, ktoré by zlepšili ich životné podmienky.

Zuzana Števulová (Liga za ľudské práva)

1. Nedokážem si spomenúť na žiadnu takúto aktivitu, ktorú by naša vláda v tomto smere vykonala.

2. Objektívne informovanie verejnosti o rómskych otázkach a budovanie pozitívneho vnímania. Úzkostlivé vyhýbanie sa vykresľovaniu Rómov a Rómok ako neprispôsobivých príživníkov. Za dôležité tiež považujem riešenie bývania a investície do regiónov, kde bývajú vylúčené skupiny ľudí s cieľom zlepšiť životnú úroveň celého regiónu.

Helena Tužinská (Filozofická fakulta UK)

1. Plánovanú podporu komunitnej infraštruktúry, prístup k pitnej vode a plánované inkluzívne vzdelávanie.

2. Realizácia komunitných projektov sa môže diať dvojakým spôsobom. Prvý a častý postup predstavuje výkon paušálnych opatrení, zväčša končiaci sklamaním. Druhý, zriedkavý, no o to vzácnejší postup v pravom zmysle napĺňa význam slova “o-patriť”. "O" ako okolo, v súvislostiach, prihliadajúc na kontext každého jednotlivca i skupiny. "Patriť" ako patriť niekam, byť spolupatričný, byť súčasťou. "Opatrenia" tak môžu slúžiť vzájomnému načúvaniu, porozumeniu a nachádzaniu spoločných riešení. Opatrenia pre ľudí, ktorí majú pocit, že s Rómami k sebe nepatríme, sú rovnako dôležité. Za všetky spomeniem len možnosť učiť sa a vzdelávať tak, aby sa nelegitimizoval tento nebezpečne nepatričný pocit.

Magdaléna Vášáryová (poslankyňa NR SR)

1. Za najprínosnejšiu považujem požiadavku, aby zákroky v rómskych osadách boli filmované, ako aj vytváranie tlaku na transparentné a zdokumentované zákroky voči Rómom na policajných staniciach. Tento tlak však nevychádza zo strany súčasnej vlády, ale je dôsledkom tlaku verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej.

2. Spolu s Miestnym odborom Živeny v Pezinku štartujeme projekt začleňovania dospelých rómskych žien z osád do štruktúr občianskeho združenia Živena. Teda projekt, ktorý má začiatok, ale nemá koniec. To je problémom každého projektu všetkých vlád i mimovládnych organizácií. Prioritou ďalšej vlády by mala byť spolupráca s matkami z osád, doplnená o program pracovných príležitostí pre dospelých mužov. Takisto by sa vláda mala zamerať na dôsledné začleňovanie rómskych žiakov do normálnych základných škôl, ako aj špeciálny program výchovy a aktivít pre tínedžerov mužského pohlavia z osád. Tieto štyri priority, aj keď nepopulárne, by konečne naštartovali, spolu s bojom proti úžere, zásadné zmeny v živote osady.

Michal Vašečka (Fakulta sociálnych štúdií, Masarykova univerzita)

1. Projekt Zdravé komunity. Výsledky sú viditeľné, ľahko merateľné, majú presahy do všetkých ďalších oblastí záujmu, mobilizujú rómske komunity, sú pozitívne vnímané tzv. majoritou, v porovnaní s inými projektmi sú relatívne lacné a riešia veľké problémy naakumulované z minulosti. Upozorňujem, že som predsedom Dozornej rady Zdravých komunít, tým pádom je môj pohľad silne zaťažený mojou angažovanosťou.

2. Minimalizovať doterajšie diskriminačné alebo v nejakej forme stigmatizujúce politiky. Po evaluácii dotiahnuť a ideálne zrevidovať Take away balíčky. Budovať intenzívnejšie partnerstvá s tretím sektorom a najmä pokračovať v menení rétoriky a prístupu vo verejnom priestore.

Martin Vavrinčík (Komunitné centrum Dobšiná)

1. Pozitívne možno hodnotiť viaceré aktivity splnomocnenca v oblasti bývania, osobitne pilotné programy vysporiadania pozemkov a svojpomocnej výstavby domov. Prínosom je taktiež čiastočné systematizovanie a najmä rozšírenie programu Zdravé komunity po rokoch jeho stagnácie a existenčných problémov. Pozitívom je i revidovanie akčných plánov Stratégie participatívnou formou s pomerne výrazným priestorom pre odbornú verejnosť.

2. Hlavnou prioritou by mala byť dôsledná implementácia Stratégie SR pre integráciu Rómov a jej revidovaných akčných plánov ako uplatnenie systémového prístupu k tvorbe a implementácii verejných politik. Akčné plány predstavujú kvalitný odborný konsenzus a reflektujú reálne dostupné zdroje a možnosti pre najbližšie obdobie.

Amália Zupková (učiteľka)

1. Žiadnu. Všetko sú umelo vytvorené projekty, ktoré okrem toho, že ľudí na nejakú dobu zamestnajú, nikam neposúvajú, nelepší sa ich životná úroveň, nebúrajú sa stereotypy.

2. Vzdelanie a zamestnanosť. Maximálne objektívna kontrola učiteľov, podpora zamestnania, zrušenie sociálnych dávok.

 

Poznámka: Do názorovej ankety sme oslovili všetkých poslancov a všetky poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky.